晒后修复用什么比较好

百度 　　从近两周的表现看，美国方面对协定的达成展现出极大的热情，预计在墨西哥大选前，NAFTA将会取得良好的进展。

Bitka o Moskvu bola vyznamná bitka na vychodnom fronte po?as druhej svetovej vojny. Prebiehala vo viacerych fázach od októbra 1941 do januára 1942. V jej priebehu sovietske vojská odrazili nemecky postup na Moskvu a na ?as pre?li do protiofenzívy, ?ím pravdepodobne zabránili bezprostrednej porá?ke ZSSR vo vojne. Nemecká úto?ná operácia na obsadenie Moskvy niesla meno operácia Tajfún, niekedy je tie? ozna?ovaná ako operácia Wotan.

Bitka o Moskvu
Sú?as? druhej svetovej vojny
Sovietska 152 mm húfnica pri pa?be na nepriate?a po?as bitky o Moskvu.
Dátum október 1941 – január 1942 Miesto západne od Moskvy Vysledok Zastavenie postupu Wehrmachtu, úspe?ny protiútok ?ervenej armády
Protivníci
Sovietsky zv?z	Nacistické Nemecko
Velitelia
J.V. Stalin G.K. ?ukov K.K. Rokossovskij I.S. Konev A.I. Jeriomenko	Adolf Hitler Heinz Guderian Erich Hoepner Fedor von Bock
Sila
Obranná fáza: 1 250 000 mu?ov úto?ná fáza: 1 021 700 mu?ov	celkom 78 divízií, vy?e 1 000 000 vojakov, 1 700 tankov, 14 000 diel a 950 lietadiel
Straty
Obranná fáza (30. 9. – 5. 12. 1941) 514 338 padlych a nezvestnych 143 941 ranenych úto?ná fáza: (5. 12. 1941 – 7. 1. 1942): 139 586 padlych a nezvestnych 231 369 ranenych	250 000 m?tvych, zranenych alebo zajatych
?Historicky portál

Vychodny front

Barbarossa – Pokra?ovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopo? – Ker?-Feodosia - 2. Charkov – Vorone?-Voro?ilovgrad – R?ev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – R?ev-Sy?ovka – Velikije Luki – Ostrogo?sk-Rosso? – Vorone?-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobre?ná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – ?vov-Sandomierz – Jassy-Ki?inev – Vychodné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budape?? – Visla-Odra – Západné Karpaty – Vychodné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Front sa pribli?uje k Moskve

Moskva ako hlavné mesto Sovietskeho zv?zu bolo od za?iatku jednym z hlavnych cie?ov nemeckej armády. Franz Halder ná?elník ?tábu nemeckych pozemnych síl e?te pri príprave plánu Barbarossa vybral Moskvu ako hlavny cie? postupu skupiny armád Stred. Postup Wehrmachtu k mestu v?ak nebol taky priamo?iary ako p?vodne OKH o?akávalo. Nemci nemali dostatok síl, aby sa dostato?ne rychlo vysporiadali s po?etnymi vojskami ?ervenej armády, ktoré im stáli v ceste. útok zbrzdili najm? dve skuto?nosti: jednou bolo uskupenie sovietskych vojsk v oblasti Kyjeva a vychodne od neho, druhou bol po?iato?ny odpor ?ervenej armády pri Smolensku. Obe tieto uskupenia vojsk si vy?iadali p?vodne neplánované presuny vojsk a tym pádom aj oddialenie útoku na hlavné mesto ZSSR. K oddialeniu pomohol aj sám Hitler, ktory nepova?oval Moskvu na rozdiel od svojich velite?ov za prvorady cie? a rozhodol rad?ej pre posilnenie vojsk na juhu – na Ukrajine, Kryme a Donbase. Jeho argumenty pre takéto jednanie mali svoje opodstatnenie. Oddialenie útoku vyrazne pomohlo sovietskej strane zorganizova? obranu mesta a bolo pravdepodobne rozhodujúcim faktorom nadchádzajúcej bitky.

Nemecky plán útoku

Pod?a plánov nemeckého najvy??ieho velenia mal útok na Moskvu, ktory dostal krycí názov operácia Tajfún, prebieha? vo dvoch fázach:

1. Prielom línie sovietskeho západného frontu sa mal za?a? severne a ju?ne od dia?nice Smolensk – Moskva s pomocou dvoch tankovych skupín (3. tanková skupina v severnej a 4. v ju?nej ?asti), ktoré mali vytvori? hroty obchvacujúcich klie?tí. Ich spojením pri Viazme by uzavreli v kotli sovietske sily, ktoré im mali vzdorova?. Sú?asne mal z juhozápadu z priestoru pri severoukrajinskom Gluchove zaúto?i? smerom na Oriol Guderianova tanková skupina a preniknú? do tyla Jeriomenkovych vojsk. Po ich rozvrátení mal zmeni? smer postupu na Briansk a obk?ú?i? tak ?al?ie 3 sovietske armády.
2. Následného prenasledovania a likvidácie unikajúcich sovietskych síl na ?irokom fronte sa mali zú?astni? v?etky tri tankové skupiny. Po ich likvidácii by bol úder na Moskvu a jej prípadné dobytie z chodu, ?i obliehanie iba epizódnou zále?itos?ou, ke??e po likvidácii vojsk, ktoré mali bráni? prístupy k Moskve by ?ervená armáda nemala dos? síl na efektívnu obranu zástavby mesta.

Vojenská sila, ktorá bola poskytnutá skupine armád Stred mar?ala von Bocka, pozostávala z troch pe?ích armád (9., 4. a 2.) a troch tankovych skupín (Guderianovej 2., Hothovej 3., a Hoepnerovej 4. tankovej skupiny). Celkovo bolo zhroma?denych 14 tankovych a 8 motorizovanych divízií, 2 motorizované brigády a 46 pechotnych divízií. Ofenzívu mali ?alej podpori? dve letecké armády Luftwaffe a po?etne silné oddiely protilietadlového delostrelectva. Nemci mali v tej dobe prevahu v tankoch a lietadlách 2 : 1, v delostrelectve a? 3 : 1.

Sovietska obrana

Po ?a?kych porá?kach pri Kyjeve a Smolensku sa za?alo sovietske najvy??ie velenie pripravova? na odrazenie ?al?ích o?akávanych útokov nepriate?a. Od konca septembra pri tom za?ínalo by? jasné, ?e najbli??ia ve?ká nemecká ofenzíva smeruje priamo na Moskvu. Pre to sa ?oskoro za?alo s budovaním do h?bky ?lenenej obrany, ktorá mala znemo?ni? Nemcom prielom k Moskve. Od línie frontu smerom k hlavnému mestu prebiehali opevňovacie práce a? do h?bky 300 km. V???ina sovietskych vojsk zaujala obranu na najkrat?om úseku medzi Moskvou a Smolenskom v oblasti miest Viazma a Briansk. Na asi 800 km frontu vy?kávali v obrannych postaveniach jednotky Západného (Konev), Brianského (Jeriomenko) a Rezervného frontu (Bu?onnyj). Ich sily dovedna tvorilo asi 1 250 000 mu?ov, 10 500 delostreleckych zbraní, z nich asi 1 200 protitankovych kanónov a tie? 1044 tankov.

Bitka

Viazma a Briansk

Mapa nemeckej ofenzívy na Moskvu

Nemecké jednotky za?ali operáciu Tajfún v utorok 30. septembra 1941 na ju?nom krídle skupiny armád Stred vypadom 2. tankovej skupiny v priestore Putivl – Gluchov smerom na Oriol a Briansk. Ohrozeny úsek obrany pri Orle bol po Nemeckom prielome fakticky bez obrany a preto boli na toto miesto presunuté sovietske vysadkové vojská. Oriol sa Nemcom podarilo doby? 3. októbra.

2. októbra 1941 za?ali nemecké vojská po celom úseku skupiny armád Stred postup proti jednotkám Západného, Rezervného a Brianského frontu na ?iaru Viazma, R?ev s Spas-Demjansk. D?raz nemeckého útoku bol kladeny na sústredenie vojsk smerom na Belyj, Sy?evku a cestu Roslav? – Moskva. Nemci sústredenym útokom prerazili obranu dvoch sovietskych frontov. Sovietske velenie, toti? zle odhadlo smer nemeckého útoku, ke? sa rozhodlo bráni? cestu Smolensk-Moskva, ktorú v?ak Nemci, kv?li sústredeniu sovietskych vojsk rozhodli obís? a jej obrancov obk?ú?i?. 4 sovietske divízie na styku 19. a 30. armády boli napadnuté 12 nemeckymi divíziami, z ktorych 4 boli tankové a disponovali 400 tankmi. Podobne boli v úseku Spas-Demjanska bráneného jednotkami 43. armády Rezervného frontu napadnuté 4 sovietske divízie sedemnástimi nemeckymi.

4. októbra hlásil Konev hlavnému veleniu, ?e ak mu nebude umo?neny ústup jeho jednotky budú v najbli??ej dobe obk?ú?ené. Hlavné velenie na ?ele so Stalinom váhalo a rozkaz na ústup vydalo a? 5. októbra. 6. októbra sa sovietska 3. a 13. armáda ocitla v obk?ú?ení ju?ne od Briansku. Nemci následne postupovali po ceste Oriol-Tula ako aj na Mcensk.

Sovietsky vojak sna?iaci sa o?etri? pod pa?bou svojho spolubojovníka po?as bojov západne od Moskvy v septembri 1941

V kotli západne od Viazmy, ktorú nemecky LVI., XLVI. a XL. tankovy zbor obsadili 7. októbra, ich útok uv?znil 16 divízií 19., 20., 24. a 32. armády. Sovietska 30. armáda, utrpela pri nemeckych obchvatnych úderoch ?a?ké straty a ustupovala lesmi smerom na Volokolamsk. Obk?ú?ené sovietske jednotky v?ak napriek svojej zúfalej situácii kládli hú?evnaty odpor a 8. októbra sa pokúsili z obk?ú?enia prebi?. To sa asi 80 000 z nich podarilo. Nemci boli nútení na ich potla?enie pou?i? 24 a? 28 divízií. V bojoch padli sovietski generáli ako velite? 24. armády K. I. Rakutin alebo velite? 50. armády M. P. Petrov. Niektorí z generálov pre?ili zajatie a napriek rozkazu ?. 270 im bola po vojne vrátená hodnos? a ?alej slú?ili v armáde. ?as? jednotiek Západného a Rezervného frontu tak mala mo?nos? ustúpi? a skonsolidova? sa na Mo?ajskej línii. Sovietske jednotky v?ak boli demoralizované a ich po?etné stavy boli pozna?ené ?a?kymi ústupovymi bojmi.

V tejto problematickej situácii rozhodlo sovietske najvy??ie velenie podriadi? velenie armád priamo pod svoju kontrolu. Zmeni? nesprávne rozmiestnenie jednotlivych sovietskych frontov ani vyslobodi? ve?ké zoskupenia sovietskych jednotiek z nemeckého obk?ú?enia v?ak u? nebolo v jeho silách. Likvidácia obk?ú?enych sovietskych jednotiek si v?ak vy?iadala viac síl, ne? p?vodne nemecké velenie o?akávalo a to umo?nilo zostatku sovietskych síl lep?ie sa pripravi? na nadchádzajúci nerovny boj.

V nadchádzajúcich dňoch Sovieti vyu?ili spomalenie nemeckého postupu, ktory sp?sobila potreba zlikvidova? kotol pri Viazme a za?ali do oblasti prisúva? zálohy. Do 7. októbra sa v oblasti Mcenska nemecká ofenzíva na ?as zastavila. Sp?sobil to jednak prvy sneh, ktory sa rychlo roztopil a zmenil cesty na blato ako aj sovietske protiútoky a pasca vytvorená 1. gardovym streleckym zborom D.D. Lelju?enka a 4. tankovou brigádou M.J. Katukova, do ktorej vo?li jednotky nemeckej 4. tankovej divízie.

Mo?ajská obranná línia

Civilné obyvate?stvo, hlavne ?eny, pri h?bení protitankovych zákopov pred Moskvou.

V polovici októbra dorazili nemecké sily na Mo?ajskú obrannú líniu, prvé pásmo obrany Moskvy, ktoré sa ?ahalo od Kalininu cez Volokolamsk a? ku Kaluge asi 120 km západne od Moskvy. Napriek nedávnym posilám boli 5. (Lelju?enko), 16. (Rokossovskij), 43. (Golubev) a 49. armády (Zacharkin) ve?mi oslabené a mali dovedna len okolo 90 000 mu?ov, ?o ani z?aleka neposta?ovalo na zastavenie nemeckého postupu. V prvej polovici októbra za?alo sovietske velenie prvykrát pre posilnenie svojej obrany s?ahova? jednotky z Uralu, ktoré sa mali p?vodne pokúsi? odblokova? obk?ú?eny Leningrad. K stiahnutiu ?asti sovietskych vojsk z ?alekého vychodu do?lo po správach sovietskych ?piónov ako boli Richard Sorge, ?e Japonské cisárstvo na ?alekom vychode nezaúto?í. ?ukov v tej dobe prikázal sústredi? v???inu tychto síl okolo strategickych miest Volokolamsk, Mo?ajsk, Malojaroslavec a Kaluga. Kym v?ak prichádzali rezervy z ?alekého vychodu, boli nasadené aj v?etky dostupné vojská, ktoré sa podarilo sústredi? na fronte. V Moskve sa formovalo 7 divízií domobrany. Okolo mesta za?ali zvlá?tne skupiny pripravova? cestné zátarasy a mínové polia.

Nemci svoju ofenzívu obnovili 13. októbra, kedy padla do ich rúk Kaluga, le?iaca 160 kilometrov juhozápadne od Moskvy. Sovietske velenie nasadzovalo na front v?etky dostupné jednotky. Do bojov zapojili aj frekventanti vojenského u?ili??a v Podo?sku, ktorych nepo?etná jednotka zadr?ala v oblasti Jurjevskoje-Lukjanovo-Iljinskoje-Bol?aja ?ubinka na ceste G?atsk-Mo?ajsk z 12. na 13. októbra postup celej nemeckej motorizovanej divízie. Sk?r ne? sa ich radmi prehnala nemecká pechota stihli títo mladíci, z ktorych mnohí nemali ani 18 rokov zni?i? 15 nemeckych tankov. Ich odpor v?ak nebol márny, velenie v?aka ich tvrdo?ijnej obrane stihlo na tomto úseku posilni? obranu a zabráni? tak novému prielomu. Podobne sa do histórie zapísala obranná ?innos? frekventantov Moskovského pechotného u?ili??a a 316. streleckej divízie generála Panfilova na Volokolamskom smere.

14. októbra dobyl ?elny oddiel nemeckej 1. tankovej divízie mesto Kalinin, ktoré le?í 150 kilometrov severozápadne od Moskvy, preru?il pri tom ?elezni?nú tra? Leningrad-Moskva a dobyl jediny most cez Volgu, ktory sa dostal po?as druhej svetovej vojny do rúk nemeckym vojskám neporu?eny. Tymto útokom bolo silne naru?ené tylo Severozápadného frontu a pre Moskvu vzniklo ve?ké nebezpe?enstvo zo severozápadu. Toho istého dňa Adolf Hitler sebavedome vyhlásil, ?e Rusko je porazené.

Zna?ná ?as? nemeckych síl v tejto dobe e?te stále bojoval proti sovietskym jednotkám prebíjajúcim sa z kotla pri Viazme a Briansku. 14. októbra sa divízia Waffen-SS ?Das Reich“, jedna z jednotiek, ktorá v tej dobe postupovala priamo na Moskvu zastavila 100 kilometrov od Moskvy pri Borodine. Sovietska obrana v?ak bola v tomto sektore narychlo posilnená jednotkami 32. streleckej divízie (plukovník Polosuchin), a nieko?kymi tankovymi a protitankovymi plukmi. Divízia SS ?Das Reich“, brigáda Hauenfeld z 10. tankovej divízie spolu so 7. tankovym plukom, jednym oddielom 90. delostreleckého pluku a 10. motocyklovym práporom sa zaplietli do krvavych bojov. Straty divízie ?Das Reich“ boli tak vysoké, ?e jej 3. pe?í pluk (francúzsky) bol rozpusteny. 18. októbra nakoniec nemecké jednotky postupne za?ali obchádza? sovietsku obranu, ?ím ju prinútili ustúpi? na ?al?iu obrannú ?iaru za riekou Nara.

Nemecké mechanizované jednotky pri Istre

Nemecká 10. tanková divízia potom 19. októbra prelomila odpor sovietskych jednotiek aj na tejto obrannej línií a obsadila Mo?ajsk. Zatia? ?o sa jesenné po?asie neustále zhor?ovalo za?al pohyb vojsk ?oraz viac spoma?ova? v?adeprítomné blato (tzv. rasputica). Nemeckym vojskám sa e?te viac skomplikovala situácia so zásobovaním, bolo to sp?sobené i preto, ?e a? polovica ich dopravnych kapacít bola odkázaná na konské po?ahy. Problémy s roztiahnutymi zásobovacími cestami navy?e skomplikovalo mno?stvo roztrúsenych skupín sovietskych vojakov, ktorí sa nachádzali v nemeckom tyle a na?alej sa pokú?ali klás? odpor. Rovnaké problémy so zásobovaním a preskupovaním vojsk mali i Sovieti.

Z Moskvy bola 15. októbra evakuovaná vláda (ústredny vybor strany), nasledujúceho dňa za?ali by? evakuované i niektoré podniky, prestala jazdi? mestská hromadná doprava. Medzi obyvate?stvom sa prejavila panika, do?lo k rabovaniu obchodov. 17. októbra predseda mestského vyboru strany A.S. ??erbakov vyzval obyvate?ov na pokoj, ?o sa v nasledujúcich dňoch podarilo dosiahnu? pomocou ú?innych donucovacích prostriedkov a propagandy. Na obyvate?stvo zap?sobil napr. i fakt, ?e Stalin sa rozhodol neopusti? mesto. 19. októbra bol v Moskve vyhláseny stav obliehania.

18. októbra padol Malojaroslavec, 21. októbra Naro-Fominsk a nakoniec 27. októbra po ?a?kych bojoch aj Volokolamsk. Pred hrozbou obchvatnych útokov bol ?ukov núteny ustupova? a? za rieku Nara. Z juhozápadu sa koncom októbra priblí?il Guderian so svojou 2. tankovou armádou k Tule, no bol pred mestom zastaveny. Situácia sa v?ak ?alej vyhrocovala a 4. novembra nariadil ?ukov popravi? velite?a 133. streleckej divízie plukovníka A.G. Gerasimova a komisára G. F. ?abanova, kv?li tomu, ?e bez povolenia nariadili ústup divízie z obrannej ?iary na rieke Ruza. V oblasti Istry bol nemecky postup na ?as zastaveny príchodom 50. jazdeckej a 78. streleckej divízie.

Za?iatkom novembra klesli teploty pod nulu, ?o malo za následok spevnenie predtym blatistych ciest, ?o urychlilo najm? nemecké zásobovanie. Boje sa znovu obnovili v plnej sile a Nemci sa za?ali op?? nebezpe?ne pribli?ova? k Moskve. Sovietske velenie sa v?ak ani za tejto situácie nevzdávalo. Na základe informácií, ktoré dodal z Tokia sovietsky ?pión Richard Sorge, pri?iel Stalin k záveru, ?e mu od Japonska na vychodnych hraniciach nehrozí ?iadne nebezpe?enstvo, a tak boli k Moskve povolané ?al?ie zálohy zo Sibíri a ?alekého vychodu, o ktorych nemali Nemci ani len tu?enia. Pre?a?enou ?elezni?nou sie?ou bolo do konca bitky presunutych celkovo 40 divízií o sile 700 000 mu?ov. ?as? tychto vojsk sa zú?astnila 7. novembra (v deň 24. vyro?ia októbrovej revolúcie) vojenskej prehliadky na ?ervenom námestí v Moskve, ktorej prípravu sa podarilo pred nepriate?om dokonale utaji?. Odtia? pokra?ovali priamo na front. Uskuto?nenie prehliadky malo nesmierny morálny vyznam – 7. novembra o 8:10 ráno vysielali v?etky rádiostanice Sovietskeho zv?zu Stalinov prejav z ?erveného námestia, v ktorom povzbudil vojská k ví?azstvu a pripomenul niekdaj?iu slávu vynikajúcich ruskych vojvodcov, ?o bolo do vtedy absolútne tabu. Uskuto?nenie prehliadky v obliehanom meste ?okovalo cely svet. Zlé po?asie toho dňa ochránilo Moskvu pred náletmi Luftwaffe. ?al?ia sovietska vojenská prehliadka nasledovala v meste a? v máji 1945. 5. novembra sa v meste konala verejná zbierka, pri ktorej obyvatelia mesta vyzbierali 80 000 000 rub?ov, ktoré boli pou?ité na nákup zbraní a vojenského materiálu.

15. novembra za?ali nemecké vojská obchvatny útok smerom na Klin, kde sa im podarilo prerazi? na styku 16. a 30. armády, ?ím prinútili sovietske jednotky ustúpi? na ?al?iu ?iaru obrany. Nemeckej 3. tankovej armáde sa podarilo obsadi? Klin a? 24. novembra. 25. novembra padol do nemeckych rúk aj Solne?nogorsk. V smere zo severu sa Nemci dostali menej ne? 45 km od Moskvy. Nemecká 7. tanková divízia v tej dobe prekro?ila poslednú prirodzenú preká?ku pred Moskvou – kanál Volga-Moskva, no bola onedlho zahnaná nasp?? silnymi protiútokmi jednotiek 1. údernej armády. Na juhu sa Guderianova 2. tanková armáda bez dostato?nych zásob pokú?ala obk?ú?i? Tulu, bojujúc proti 49. a 50. armáde 90 km od Moskvy. Urputné boje okolo Tuly trvali a? do za?iatku decembra.

V dovtedaj?ích bojoch Nemci utrpeli zna?né straty na tankoch i ?ivej sile a menej po?etnym sovietskym jednotkám sa podarilo tempo nepriate?ského postupu vyrazne spomali?. Georgij ?ukov bol u? v tej dobe presved?eny, ?e útok nemeckych vojsk stráca dynamiku. Z p?vodne úctyhodnej úto?nej sily zostávala v tej dobe Wehrmachtu u? len nie?o menej ne? polovica. Tento stav bol dany najm? ich vy?erpaním, stavom bojovej techniky ako aj nevyhovujúcim logistickym zabezpe?ením, ktoré v podmienkach tuhej ruskej zimy za?alo by? problematické. 4. decembra 1941 stáli nemecké vojská asi len 30 km pred Moskvou, pri?om predsunuté oddiely mohli pozorova? ve?e Krem?a ?alekoh?admi. 5. decembra za?alo vyrazne mrznú? a teplota klesla a? na ?30 °C. Nemci v?ak na takto silny mráz neboli pripravení, motory v???iny ich tankov, áut ani lietadiel ne?li na?tartova?, v???ina jednotiek nemala zodpovedajúci zimny vystroj, ?o spolu s viaznúcim zásobovaním za?alo neblaho p?sobi? na ich bojaschopnos?. Chybu spravila aj nemecká rozviedka, ktorá nebola schopná zisti? koncentráciu sovietskych jednotiek pripravujúcich sa na nadchádzajúcu ofenzívu.

Sovietsky protiútok

Mapa sovietskej protiofenzívy

Zatia? ?o sa Nemci prebíjali v novembri 1941 k Moskve, sovietske velenie urychlene zbieralo zálohy. V priebehu mesiaca sa Sovietom podarilo prisunú? na bojisko 10 novych armád, z ktorych 6 nasadili pred Moskvou. ?as? z nich boli novo zmobilizované sily, ?as? bola prisunutá z ?alekého vychodu a Sibíri, nemecké velenie s tymto nasadením sovietskych rezerv nepo?ítalo.

Najnebezpe?nej?ia ?e?us? nemeckych síl sa k Moskve pribli?ovala zo severozápadného smeru z oblasti Kalininu a Klinu a bola tvorená Hothovou 3. tankovou armádou. Práve proti jej krídlam sovietske velenie nasmerovalo d?le?itú ?as? svojej nadchádzajúcej ofenzívy (30. a 1. údernú armádu). Následne ich mali podpori? aj Sovietska 16. a 20. armáda útokom na Solne?nogorsk a ?alej pozd?? Isterskej vodnej nádr?e na Volokolamsk a Krjukovo. Druhé ?a?isko sovietskej ofenzívy le?alo v pásme 2. tankovej armády medzi mestami Stalinogorsk – Tula a riekou Oka a bolo cie?om 10. a 50. armády. ?al?ie sovietske sily, najm? armády oslabené predo?lymi obrannymi bojmi mali by? posilnené a vyrazi? do protiútokov nesk?r (5., 33., 43. a 49. armáda).

5. decembra 1941 za?ali za ?tedrej podpory delostrelectva posilnené sovietske jednotky, niektoré len nedávno presunuté z ?alekého vychodu a Sibíri mohutny protiútok v oblasti Kalininského frontu. 6. decembra 1941 ich nasledovali jednotky v oblasti Klinu, Solne?nogorska, Tuly, Kalugy a Jelca. útok viedli vojská Kalininského frontu Ivana Koneva, Západného frontu Georgija ?ukova (ktory zároveň plnil funkciu ná?elníka generálneho ?tábu) a Juhozápadného frontu Semiona Timo?enka.

Nemecky XXXXI. (Reinhardt) a LVI. tankovy zbor (Schaal) sa dostali do ohrozenia sovietskymi obchvatmi v okolí Moskovského mora a mesta Klin. Sovieti ve?mi rychlo prerazili najm? pozd?? ju?ného brehu Moskovského mora na styku nemeckej 14. a 36. pechotnej (motorizovanej) divízie a boli zastavení a? nieko?ko kilometrov severne od Klinu, po tom ?o pre?ali cestu na Kalinin. Hlavnym silám nemeckej 3. tankovej armády tak hrozilo obk?ú?enie v prípade, ?e by Sovieti prenikli a? k ceste na Lato?ino. Velenie tankovej armády preto okam?ite uvo?nilo ?as? svojich tankovych jednotiek hlavne 1., 2. a 5. tankovú divíziu, ktorych silami bránila strategicky d?le?itú cestu. Nemci zároveň ?as?ou tychto síl, ako aj jednotkami 7. tankovej divízie podnikli sériu protiútokov. Sovieti v tej dobe zaúto?ili silami 1. údernej armády V.I. Kuznecova na styku 3. a 4. tankovej armády. Nemcov tymto útokom síce vytla?ili ale obk?ú?enie 3. tankovej armády sa im nepodarilo.

Na úseku nemeckej 2. tankovej armády e?te 5. decembra 1941 prebiehali boje, ke? sa Guderianove jednotky pokú?ali obk?ú?i? Tulu. Po útokoch na svojich severnych susedov v?ak Guderian pochopil zlo?itú situáciu, v ktorej sa nachádza a deň pred za?iatkom sovietskej protiofenzívy za?al svoje jednotky s?ahova? na západ za rieku ?at. Niektoré sovietske jednotky sa v?ak napriek tomu vklinili hlboko do nemeckych pozícií. Boje prebiehali v ?a?kych poveternostnych podmienkach, ve?kych mrazoch, silnych snehovych víchriciach a vysokej snehovej pokryvke. Nemcom sa nakoniec nepodarilo zadr?a? Sovietov na predpokladanej línií Don – ?at – Oka – Upa, preto?e nieko?ko sovietskych divízií 13. armády preniklo na styku Guderianovej 2. tankovej a 2. armády von Weichsa a následne Sovieti vytvorili medzeru aj na styku 2. tankovej armády so 4. tankovou armádou, kam vnikli sovietske jazdecké jednotky generála P.A. Belova. Nesk?r na styku 197. a 256. divízie nemeckého IX. zboru prenikol 2. gardovy jazdecky zbor a po ?a?kych bojoch prinútil Nemcov ustúpi? na ?iaru pri Ruze. Pri ?a?kych bojoch padol 19. decembra aj kozácky velite? zboru, generálmajor L. M. Dovator.

14. decembra, ná?elník OKH Franz Halder a mar?al von Kluge umo?nili svojim jednotkám uskuto?ni? ústup za rieku Oku bez Hitlerovho povolenia. Mnohé nemecké jednotky boli celkom zni?ené, nemeckí vojaci sa prvykrát za?ínali vo v???om mno?stve vzdáva?. E?te viac z nich v?ak bolo nútenych chvatne ustupova?. V mnohych ustupujúcich jednotkách zavládol chaos a panika, vojaci pri tom za sebou zanechali ve?ké mno?stvo techniky, ktorú neboli schopní stiahnu? sp??, niektorí vojaci ustupovali celkom bezo zbraní. 15. decembra Sovieti oslobodili Kalinin a Klin. Ohrozenie Moskvy zo severu bolo za?ehnané.

16. decembra 1941 síce Hitler zakázal ustúpi? aj jednotkám von Bocka, ale ten vedomy si nebezpe?nej situácie, do ktorej sa dostala armádna skupina Stred, tieto nezmyselné rozkazy tie? poru?il. Von Bock bol o nieko?ko dní nesk?r nahradeny po?nym mar?alom von Klugem. V tej istej dobe postihol velite?a nemeckych pozemnych vojsk (OKH) Waltera von Brauchitscha infarkt, na?o bol následne odvolany z funkcie. Jeho miesto prebral osobne Hitler, ktory tak dov??il ovládnutie nemeckych ozbrojenych síl. Hitler hodlal ?eli? sovietskej ofenzíve statickou obranou, napriek radám svojich generálov, ktorí uprednostňovali skrátenie línie, ?iastkovy ústup a zdr?iavací boj, rozkazom, ktory dodnes pova?ujú mnohí za ve?mi kontroverzny. Hitler toti? zakázal ústup, ?o na mnohych úsekoch obrany viedlo k zbyto?nej strate celych jednotiek, no na druhej strane táto zúfalá obrana na inych úsekoch vyrazne spomalila sovietsky postup. 25. decembra 1941 Hitler odvolal z funkcie Guderiana a v januári aj Heopnera, ktorého zbavili v?etkych funkcií a vojenskej hodnosti. I?lo o jedného z najtvrd?ie potrestanych nemeckych vysokych d?stojníkov po bitke pri Moskve.

18. decembra pre?li do útoku aj armády (5., 33. a 43.) v strede zostavy Západného frontu, po sérii ?a?kych bojov nakoniec prenikli a? k Malojaroslavcu a Mo?ajsku. 20. decembra ?al?ie sovietske jednotky oslobodili Kalugu. V tychto bojoch 18. decembra zahynul úspe?ny sovietsky tankista D. F. Lavrinenko, príslu?ník 1. tankovej brigády, ktory od za?iatku bojov okolo Moskvy v októbri zni?il 52 nemeckych tankov.

Sovieti zahnali nepriate?a o 150 – 300 km na západ. Sovietskemu letectvu sa prvykrát podarilo získa? vzdu?nú prevahu. Na základe úspechov, ktoré jeho jednotky dosiahli, pod?ahol Stalin klamnému zdaniu, ?e sú Nemci u? porazení a nariadil útoky prakticky po celej d??ke frontu, s d?razom na útoky proti Skupine armád Stred. Nemci, ktorym ich velenie neumo?nilo ?alej ustupova?, sústredili bojmi pozna?ené vojská 9. armády do oblasti R?eva, 3. a 4. tanková armáda sa pokú?ali dr?a? postavenia na rieke Ruza. Na styku 2. a 4. tankovej armády sa v?ak ?ukov sna?il preniknú? k Viazme z juhu, ?ím by nemecké vojská obk?ú?il v r?evskom vybe?ku. Jeho úto?nym klie??am Západného frontu sa ale nepodarilo spoji? s Konevovymi jednotkami Kalininského frontu. V hrdle vybe?ku Sovieti uskuto?nili medzi 18. a 22. januárom 1942 vysadkovú operáciu, táto v?ak nebola úspe?ná. Nemci R?ev, Sy?evku, Demjansk aj Briansk s vyp?tím v?etkych síl udr?ali. Sovieti utrpeli ?a?ké straty, Stalin navy?e stiahol niektoré jednotky do zálohy. Sovietske vojská vy?erpané ?a?kymi bojmi, potrebovali doplni? ?u?mi ako aj zásobami a odpo?inú? si. Zlé poveternostné podmienky a najm? ve?ké mno?stvo snehu vyrazne spoma?ovali bojové operácie. Na jar roku 1942 museli op?? po?etne slab?ie sovietske jednotky prejs? do obrany, preto?e Wehrmacht sa z ?a?kych strát, ktoré utrpel cez zimu stihol spam?ta? ove?a sk?r.

Moskva v?ak bola správne lokalizovanymi protiútokmi zachránená a u? nikdy nebola priamo ohrozená. Nemcom sa v?ak podarilo udr?a? vybe?ok frontu v oblasti R?eva, ktory bol potenciálne stále nebezpe?ny. Stalin v okolí Moskvy aj tak dr?al ve?ké zálohy e?te dlhú dobu. Boje o oblas? R?eva pokra?ovali od januára 1942 do marca 1943, sp?sobujúc ?a?ké straty na oboch stranách. Ani po ich skon?ení v?ak neboli nemecké jednotky zatla?ené. Zraky Hitlera sa medzitym upreli na juh ZSSR.

Dohra

Medaila Za obranu Moskvy

Bitka o Moskvu spolu s bojmi o Rostov na prelome novembra a decembra znamenala prvú nemeckú porá?ku a rozsiahly ústup v druhej svetovej vojne. Adolf Hitler po skon?ení bitky obvinil z neúspechu velite?ov nemeckych armád a v???inu z nich odvolal. Na druhej strane sp?sobila bitka o Moskvu zvy?enie sebavedomia a prestí?e ?ervenej armády, ktorá ukázala celému svetu a hlavne ned?ver?ivym Spojencom, ?e aj dovtedy neporazeny Wehrmacht mo?no zastavi?. Pre cely Sovietsky zv?z boje o Moskvu znamenali záchranu z ve?mi nebezpe?nej situácie. Od decembra 1941 za?ala pomaly ale isto rás? aj celková kvalita d?stojníckeho zboru, tá sa v nasledujúcich dvoch rokoch vyrovnala kvalite Wehrmachtu. Dodnes mnohé odborné práce pripisujú nemecké neúspechy v tejto bitke na vrub povestnému ruskému ?generálovi Zime“, pri ?om je dos? opomínanym faktom, ?e aj sovietske jednotky museli zápasi? pri tuhych mrazoch ?i rozmo?enych cestách (?generál Blato“), s takymi istymi ?a?kos?ami. Nepripravenos? nemeckych vojsk, ktoré plánovali doby? západné ?asti ZSSR do príchodu zimy, sa stala jednym z rozhodujúcich ?inite?ov, ktory predzna?il priebeh nasledujúcich bojov. Nezodpovedné a diletantské rozhodnutia obidvoch diktátorov tie? zohrali svoju nie bezvyznamnú úlohu. ?ervená armáda zaplatila za zastavenie Nemcov vysokú daň, padlo alebo bolo zajatych okolo 966 000 mu?ov – o polovicu prípadne a? 3x viac ako stratil ich neporazeny ale silne oslabeny nepriate?.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka o Moskvu

Externé odkazy

• Moskva 1941 Obsiahly popis bitky o Moskvu na valka.cz (po ?esky)
• Popis bitky, z ktorého ?iasto?ne ?erpal ?lánok Archivované 2025-08-07 na Wayback Machine (po anglicky)/(po rusky)