钢城区培育生态旅游产业 打造“山水林桃”品牌
Jadrové zbrane (alebo atómové zbrane) sú v?etky zbrane vyu?ívajúce lavínovité, neriadené uvo?ňovanie jadrovej energie alebo priamo ?tiepne produkty, resp. rádionuklidy.
Delenia
upravi?Jadrové vybu?né zariadenie
upravi?M??e to by? vojenská munícia akéko?vek vhodného druhu – letecká alebo hlbinná bomba, raketová bojová hlavica, torpédo, delostrelecky granát, mína a pod.
Existujú (resp. existovali) aj jadrové vybu?né zariadenia pre ?mierové“ vyu?itie – budujú sa nimi (presnej?ie budovali sa v minulosti) podzemné zásobníky plynu, podporuje sa ?a?ba plynu a ropy, u?ah?ujú rozsiahle zemné práce (v ZSSR bola jadrovym vybuchom vytvorená ?as? prieplavu, v USA vybudovali pomocou jadrového vybuchu bazén prístavu na Alja?ke). V sú?asnosti sa nepou?ívajú, preto?e m??u by? pova?ované za maskovanú skú?ku jadrovej zbrane. Testy jadrovych zbraní sú medzinárodnymi dohodami zakázané v atmosfére, v mori a v kozme, na podzemné jadrové skú?ky v sú?asnosti v?etci vlastníci jadrovych zbraní dodr?iavajú moratórium.
Delia sa na:
- ?tiepne jadrové vybu?né zariadenia (tzv. atómové bomby) sú jadrové vybu?né zariadenia, u ktorych je hlavnym zdrojom energie ?tiepenie atómovych jadier (napr. (klasická) atómová bomba).
- Termonukleárne jadrové vybu?né zariadenie sú jadrové vybu?né zariadenia, u ktorych je hlavnym zdrojom energie jadrová syntéza (napr. vodíková bomba = H-bomba). Ka?dé (reálne fungujúce) termonukleárne jadrové vybu?né zariadenie obsahuje vo svojej kon?trukcii aj ?tiepne jadrové vybu?né zariadenie malého vykonu, ktoré slú?i ako "rozbu?ka" – vytvára potrebny tlak a teplotu pre za?atie jadrovej syntézy (jadrovej fúzie)
- "posilnené" jadrové zbrane (anglicky ?boosted fission“) sú ?tiepne jadrové vybu?né zariadenia, ktoré vyu?ívajú men?ie mno?stvo trícia alebo deuteridu lítia v ktorom prebehne po?as vybuchu fúzna reakcia na produkciu neutrónov – takto vzniknuté neutróny vyznamne zvy?ujú rychlos? a ú?innos? ?tiepnej reakcie – pri vybuchu sa vyu?ije v???ie mno?stvo ?tiepneho materiálu. Podiel mno?stva energie z fúznej reakcie je maly, typicky menej ne? 1%.
Iny sp?sob delenia
- jednostupňové vybu?né zariadenie (tzv. atómová bomba) – je tvorené len ?tiepnou nálo?ou (na báze uránu alebo plutónia) Maximálny dosiahnute?ny vykon pribli?ne 1 megatona – pre v???ie vykony je potrebné ve?ké mno?stvo ?tiepneho materiálu a potom je ve?mi náro?né udr?a? ?tiepny materiál v podkritickom stave pred odpálením a sú?asne zabezpe?i? rychle dosiahnutie nadkritického stavu pri odpálení
- dvojstupňové (alebo dvojfázové) vybu?né zariadenie (tzv. vodíková bomba)- ?tiepna nálo? slú?i ako zdroj energie pre dosiahnute podmienok pre zapálenie jadrovej syntézy v druhom stupni – náplni fúzneho materiálu. Maximálny dosiahnute?ny vykon je teoreticky neobmedzeny, pre ve?ké vykony v?ak má zariadenie ve?ké rozmery, preto?e deuterid lítia má malú hustotu (men?iu ako voda).
- trojstupňové (alebo trojfázové) vybu?né zariadenie – dvojstupňová nálo? v ňom slú?i predov?etkym ako zdroj neutrónov. Dvojstupňová nálo? je umiestnená v masívnom obale z prírodného alebo ochudobneného uránu. V intenzívnom toku neutrónov je urán ?iasto?ne ?tiepeny neutrónmi z fúznej reakcie a ?iasto?ne sa premieňa záchytom neutrónov na plutónium a to je tie? ?tiepené neutrónmi z fúznej i ?tiepnej reakcie. Mno?stvo energie uvo?nenej pri ?tiepnej reakcii v obale nálo?e je vysoké, m??e dosiahnu? nieko?ko násobok energie uvo?nenej pri fúznej reakcii v nálo?i. Trojstupňové jadrové vybu?né zariadenie je oproti dvojstupňovému jadrovému vybu?nému zariadeniu pri rovnakom vykone ove?a kompaktnej?ie.
Bojové rádioaktívne látky (BRL)
upravi?Pou?ívajú sa na zamorenie terénu, vody a ovzdu?ia tuhymi (prachovymi), kvapalnymi alebo plynnymi rádioaktívnymi látkami. Vo vojenskej terminológii sa pou?íva aj vyraz "rádiologické zbrane", v ?urnalistike sa ?asto ozna?ujú ako "?pinavá bomba".
Pozri aj: Nosi?e jadrovych zbraní
Kategórie pod?a dosahu
upravi?- strategické jadrové sily (po anglicky Strategic Nuclear Forces): dosah a? 11000 km /SS18 Satan/
- balistické interkontinentálne rakety (angl. Intercontinental Ballistic Missiles – ICBM)
- balistické rakety odpa?ované na mori (angl. Sea-launched Ballistic Missiles – SLBM)
- strategické dia?kové bombardéry
- jadrové sily stredného dosahu/doletu (po anglicky Intermediate-Range Nuclear Forces, INF): dosah 150 – 5 500 km (bombardéry stredného doletu a stíhacie bombardéry, riadené strely s plochou dráhou letu, rakety stredného doletu):
- Longer-Range Intermediate Nuclear Forces (LRINF): 1 000 – 5 500 km
- Shorter-Range Intermediate Nuclear Forces (SRINF): 150 – 1 000 km
- jadrové sily krátkeho dosahu/doletu (po anglicky Short-Range Nuclear Forces, SNF): dosah do 150 km (jadrové delostrelecké zbrane; rakety krátkeho doletu)
- malé jadrové zbrane: zatia? sa na nich pracuje v USA (trhavy ú?inok do 5 kt, majú pod zemou zni?i? nepriate?ské bunkre a podobne)
ú?inky vybuchu jadrovej vybu?nej zbrane
upravi?
Po vybuchu sa najprv uká?e oslnivy svetelny blesk, okolo ktorého sa vytvorí detona?ny mrak. Potom vznikne ohnivá gu?a, ktorá stúpa hore vytvárajúc akysi ?kmeň“ a berúc so sebou prach, zem alebo vodu, a na zemi pri mieste vybuchu je základny mrak. Vysledny útvar sa nazyva atómovy hríb.
Jadrová vybu?ná zbraň má ?iroké spektrum ni?ivého ú?inku:
- tepelny ú?inok: Na mieste vybuchu je teplota nieko?ko miliónov stupňov Celzia. V prípade 1 Mt bomby sa napríklad v okruhu 14 km (!) od epicentra sám zapáli papier. Samozrejme, ?e aj ?udia a ?ivo?íchy utrpia popáleniny ko?e a podobne.
- svetelny ú?inok: Je ú?inny do vzdialenosti nieko?kych kilometrov.
- nárazová tlaková vlna: Táto je ú?inná do nieko?kych kilometrov od epicentra. Sprevádza ju hromovity tresk. V mieste detonácie je pretlak asi 100 GPa, ktory potom klesá nepriamo úmerne k vzdialenosti. Po pretlakovej vlne nasleduje podtlaková vlna, ktorá sa prejavuje ako silny ?ah smerom k miestu vybuchu.
- radiácia: Táto je sp?sobená tokom neutrónov (asi z 3%) a gama, alfa a beta ?iarenia po?as asi 1 minúty (po?iato?ná radiácia). Obete sú postihnuté chorobou z o?iarenia. Pre ?loveka je smrte?ná v okruhu asi 2 km od epicentra. ?as? ?iarenia, ktorá ostane e?te po 1 minúte, sa nazyva zvy?ková radiácia. Pozostáva z rádioaktívneho spádu a ?iarenia indukovaného neutrónmi (alfa, beta, gama ?iarenie). ?iarenie asi po ty?dni od vybuchu klesne na hodnoty bezpe?né pre ?loveka.
Rádioaktívny spad sa delí na lokálny (padá 10 – 20 hodín po vybuchu do vzdialenosti 400 km), kontinentálny (padá do ty?dňa po vybuchu do vzdialenosti 4 000 km) a celosvetovy (padá a? po mesiacoch ?i rokoch).
Podiel radiácie (a najm? neutrónov) sa dá zvy?i? na úkor ostatnych ni?ivych ú?inkov, potom hovoríme o tzv. neutrónovej bombe (správny názov je ?zbraň so zvy?enou radiáciou“).
Vykon jadrovej zbrane
upravi?Vykon jadrovej zbrane sa vyjadruje ve?kos?ou energie uvo?nenej pri vybuchu a je vyjadreny v joule.
Pre populárne ú?ely sa ove?a ?astej?ie pou?íva "tritolovy ekvivalent" vykonu nálo?e a vykon nálo?e sa uvádza v tonách, kilotonách ?i megatonách TNT. "Jedna tona TNT" pritom zodpovedá energii 4,184 GJ ("presne" - v star?ej literatúre sa ?asto pou?ívala aj hodnota 4GJ alebo 4,1GJ).
Pri prepo?te energie pomocou Einsteinovej rovnice vyjadrujúcej vz?ah medzi energiou a hmotnos?ou telesa zodpovedá jedna megatona TNT pribli?ne 46,5g hmoty.
Skuto?né mno?stvo energie uvo?nenej pri vybuchu konkrétnej jadrovej nálo?e závisí od mnohych faktorov a m??e sa od deklarovaného alebo vypo?tového vykonu lí?i? a? o desiatky percent. Asi najznámej?ím takym prípadom je americky jadrovy pokus s vodíkovou nálo?ou Castle Bravo, u ktorej kon?truktéri predpokladali vykon 4-8Mt TNT a skuto?ny vykon dosiahol 15Mt. Bola to v?ak nálo? vtedy novej, e?te neoverenej kon?trukcie.
Dejiny
upravi?- 1938: O. Hahn a F. Stra?mann objavili ?tiepenie uránu – základ jadrovych zbraní
- pred druhou svet. vojnou: V ZSSR vedci G. N. Fljorov a K. A. Petr?ak zistili, ?e uránové jadro sa m??e rozpada? aj spontánne.
- 1939:
- (marec): George B. Pegram z Kolumbijskej univerzity zorganizoval s vedcom E. Fermim konferenciu na túto tému. Nesk?r ?al?í vedci – A. Einstein, E. Wigner, L. Szilard a E. Teller – napísali tzv. Einsteinov-Szilárdov list, ktory Roosveltovi predlo?il Alexander Sachs
- V ZSSR sa A. I. Brodskij zaoberal delením izotopov uránu
- 1940:
- (február): V USA sa za?al po?iato?ny vyskum, ktory riadil osobitny vybor na ?ele s L. J. Briggsom, riadite?om Národného úradu pre miery. V tom istom roku u? bolo známe, ?e aj Nemci pracujú na podobnom projekte, a ?e aj britskí vedci skúmajú podobny problém.
- V ZSSR sa utvorila Komisia pre otázky uránu, ktorej práca v?ak bola preru?ená po napadnutí ZSSR Nemeckom v júni 1941.
- 1941 (jeseň): Americkí vedci H. C. Urey a G. B. Pegram nav?tívili Spojené krá?ovstvo a skúmali mo?nos? spolupráce v tejto oblasti (pozri 1943).
- 1941 (december): Vedenie celého projektu v USA prevzalo oddelenie úradu pre vedecky vyskum a rozvoj
- 1942:
- (február): Na základe objavu z roku 1938 objavil E. Fermi v USA mo?nos? vytvorenia jadrovej re?azovej reakcie. Vypo?ty ukázali, ?e necelych 50 kg ?istého U-235 alebo Pu-239 mo?no pou?i? ako supervybu?ninu, ktorá uvo?ní energiu pribli?ne 20 000 ton TNT.
- (jún): V USA ministerstvo obrany zriadilo nové oddelenie na vedenie projektu a v septembri sa stal ?éfom celého projektu brigádny generál Leslie R. Groves.
- 1943:
- Zriadil sa spolo?ny politicky vybor, zlo?eny zo zástupcov USA, Spojeného krá?ovstva a Kanady. Zároveň pri?li viacerí britskí a kanadskí vedci do USA, aby pracovali na tomto projekte.
- V USA sa teoreticky vyrie?ila otázka fungovania atómovych zbraní.
- Od tohto roku sa v USA zriadili zariadenia na získavanie uránu 235. V tom istom roku bolo pod vedením R. Oppenheimera v Los Alamos v Novom Mexiku postavené laboratórium, v ktorom stavali prvé atómové zbrane (Projekt Manhattan)
- V ZSSR sa utvorila Vedecko-technická rada pre rozvoj atomistiky vedená B. L. Vannikovom, ktorá sa v?ak v prvej fáze zamerala na stavbu atómovych reaktorov, a? nesk?r aj na zbrane (pozri 1947)
- 1944: V USA postavili prvy reaktor vyrábajúci plutónium
- 1945:
- (16. 7.): Prvá testovacia explózia jadrovej zbrane z plutónia s energiou 20kt TNT (jadrovy test Trinity) v ?asti Alamogordo strelnice White Sands Missile Range v Novom Mexiku v USA
- (6. 8.): USA zhodili z bombardéra B-29 atómovú bombu ?Little Boy“ na japonskú Hiro?imu (vybuch vo vy?ke 600 m, letecká ku?e?ovitá bomba s d??kou 3 m a priemerom 71 cm, hmotnos?ou 4,5 t, s jadrom s uránom 235 ?a?kym 60 kg)
- (9. 8.): USA zhodili atómovú bombu ?Fat Man“ na Nagasaki (vajcovitá bomba, priemer 3,3 m, hmotnos? 4t, s 6,2 kg plutónia 239). Nasledovala kritika verejnosti.
- 1947: ZSSR oznámil, ?e zvládol vyrobné tajomstvá atómovej bomby
- 1949 (29. 8.): explózia prvej atómovej bomby ZSSR, RDS-1 v Semipalatinskom jadrovom polygóne
- 1950: Z iniciatívy Stáleho vyboru Svetového kongresu obrancov mieru v ?tokholme bola prijatá ?tokholmská vyzva ?iadajúca bezpodmiene?ny zákaz atómovej zbrane ako nástroja zastra?ovania a hromadného vykyno?ovania obyvate?stva. Podpísalo ju asi 500 000 000 ?udí.
- 1952:
- (3. 10.): explózia prvej atómovej bomby Spojeného krá?ovstva
- (1. 11.): explózia prvej termonukleárnej (vodíkovej) bomby v USA, atol Eniwetok
- 1953 (12. 8.): explózia prvej termonukleárnej (vodíkovej) bomby v ZSSR
- 1954 (1. 3.): explózia dosia? najsilnej?ej termonukleárnej bomby USA pod názvom Castle Bravo 15 Mt TNT
- 1960 (13. 2.): explózia prvej atómovej bomby Francúzska
- 1961 (30. 10.): explózia dosia? najsilnej?ej termonukleárnej bomby sveta – sovietska Cár bomba 50 Mt TNT
- od 1963: v medzinárodnej politike do?lo po kubánskej kríze (1962) k prvym náznakom uvo?nenia medzi USA a ZSSR
- 1963 (5. 8.): podpísaná Zmluva o zákaze atómovych pokusov vo vzduchu, v kozmickom priestore a pod vodou (nepodpísalo len Francúzsko a ?ína); roku 1974 bola bola doplnená zmluvou obmedzujúcou silu podzemnych testov na 150 kt TNT
- 1964 (16. 10.):explózia prvej atómovej bomby ?íny
- 1967:
- Spojené krá?ovstvo a ?ína vlastnia aj termonukleárnu (vodíkovú) bombu
- Podpísaná Tlatelolcká zmluva (Mexiko), pod?a ktorej ostáva Latinská Amerika oblas?ou bez jadrovych zbraní
- 1968:
- Francúzsko vlastní aj termonukleárnu bombu
- 1. 7. 1968: podpísaná Zmluva o ne?írení jadrovych zbraní (pred??ená roku 1995)
- od konca 60-tych rokov: Zv???il sa dosah jadrovych zbraní, zlep?ovanie presnosti, zavedenie pozemnych mobilnych systémov a pod.. Vlastnenie jadrovych zbraní za?alo ma? úlohu ?odstra?ovania“ potenciálnych nepriate?ov. Potenciál atómovych zbraní u? sta?il na nieko?konásobné vyhubenie ?udstva (tzv. overkill). Vzniká hnutie proti jadrovym zbraniam.
- 1969: Za?iatok rokovaní SALT (Strategic Arms Limitation Talks) medzi USA a ZSSR
- 1972 (26.5.): Zmluvou SALT I medzi USA a ZSSR sa – okrem ur?itych bodov dohodnutych na len 5 rokov –obmedzil po?et systémov protiraketovej obrany (systémov ABM) na ur?ity po?et. USA túto ?as? zmluvy 31. 12. 2001 jednostranne vypovedali z d?vodu ?národnej bezpe?nosti“ a pokra?ovania v programe NMD
- 1973 (22.6.): Dohoda Nixona s Bre?nevom o predchádzaní jadrovej vojne
- 1974 (18.5.):explózia prvej atómovej bomby Indie
- 1978: vytvorenie neutrónovej bomby
- 1979: Zmluvou SALT II medzi USA a ZSSR sa obmedzil po?et nosi?ov jadrovych zbraní a roznecova?ov (b?mb), ale zbrojenie prebiehalo ?alej formou nahradzovania star?ích novymi, lep?ími zbraňami. Senát USA kv?li sovietskej invázii v Afganistane zmluvu neratifikoval, ale USA ju dodr?ovali.
- 1981: Ameri?ania premenovali plánované rokovania SALT III na rokovania START (Strategic Arms Reduction Talks), ktoré sa potom konali s prestávkami od roku 1985
- koncom 80-tych rokov v rámci perestrojky a po nehode v ?ernobyle v ZSSR klesla d?le?itos? jadrovych zbraní
- 1987: Washingtonská zmluva (Zmluva INF) medzi USA a ZSSR k zni?eniu v?etkych zo zeme odpa?ovanych jadrovych síl stredného dosahu
- 1991: Zmluva START I medzi USA a ZSSR (po asi 15 rokovacích kolách) o zní?eniu po?tu nosi?ov jadrovych zbraní (rakety, bombardéry, jadrové zbrane) ako aj strategickych bojovych hlavíc na ur?itú hranicu
- 1992 (podpis 1996): dohoda o prevezení jadrovych bojovych hlavíc z Bieloruska, Kazachstanu a Ukrajiny do Ruska (lebo v d?sledku rozpadu ZSSR ostali zbrane aj v inych krajinách ako Rusko)
- 1993:
- Zmluva START II medzi USA a Ruskom o zní?ení hraníc zo START-I o polovicu a zákaze v?etkych interkontinentálnych rakiet s nieko?konásobnymi vybu?nymi hlavicami. USA ju ratifikovali a? 1997, Rusko a? 2000.
- Atómové mocnosti (okrem s?asti Francúzska [test na atole Mururoa 1995/96] a úplne ?íny) sa dobrovo?ne vzdali atómovych pokusov
- 1996:
- Kv?li odporu Indie stroskotali ?enevské rokovania o rozsiahlej celosvetovej V?eobecnej zmluve o zákaze atómovych pokusov (CTBT, Comprehensive Nuclear Test Ban Treaty, porov. 1963). Nakoniec v?ak zmluvu jasne prehlasovalo Valné zhroma?denie OSN na zvlá?tnom zasadnutí 10. 9. 1996. E?te nie je ratifikovaná.
- Medzinárodny súdny dvor v Haagu sa uzniesol, ?e pou?itie a hrozenie pou?itím jadrovych zbraní – s vynimkou extrémneho ohrozenia ?tátu – predstavuje poru?enie medzinárodného práva, najm? ?udskych práv
- 1998 (máj): Podzemné atómové testy Indie a Pakistanu. V prípade Pakistanu i?lo o prvé testy v?bec.
- 1999 (august): Za?ali sa rokovania o zmluve START III, no v d?sledku trvania USA na svojom systéme MD (pozri 2001) Rusko odmieta súhlasi? nielen so START III, ale aj s realizáciou START II
- 2001 (21. 12.): USA jednostranne vypovedali ?as? zmluvy SALT I (1972) o protiraketovej obrane z d?vodu ?národnej bezpe?nosti“ a pokra?ovania vo svojom protiraketovom programe NMD (National Missile Defense, od roku 2001 nazyvany MD – Missile Defense)
- 2002: Zmluva medzi USA a Ruskom o zní?ení jadrovych vybu?nych hlavíc do roku 2012 na ur?itú hranicu. E?te neratifikované.
- 2005 (10. 2.): Kórejská ?udovodemokratická republika oznámila, ?e má jadrové zbrane
Po?et vybuchnutych b?mb
upravi?Obvykle sa uvádzajú len dve pou?ité bomby, zhodené na záver druhej svetovej vojny na Japonské mestá Hiro?imu - Little Boy a Nagasaki - Fat Man.[1] V skuto?nosti v?ak po?et vybuchnutych jadrovych b?mb do roku 1996 presiahol po?et 2049 kusov. ?o je porovnate?né s tre?ou svetovou vojnou. Do roku 1963 vybuchlo 602 kusov,[2] z toho ve?ky po?et vybuchov na povrchu, alebo v atmosfére. Za?ala prudko stúpa? radiácia prirodzeného radia?ného pozadia a bolo ohrozené zdravie celého ?udstva. Zmluva o zákaze povrchovych jadrovych testov z roku 1963 nebola o múdrosti a humanizme politikov, ale o pude sebazáchovy.[3]
Jadrové ?táty
upravi?V roku 2005 majú tieto krajiny jadrové zbrane: USA, Rusko, Spojené krá?ovstvo, Francúzsko, ?ína, India, Pakistan aj Izrael.[4] Kórejská ?udovodemokratická republika oznámila, ?e ich má, a Ju?ná Afrika ich svojho ?asu (údajne) mala, ale zni?ila ich. Z vyvoja je podozrievany Irán, v minulosti bol z vyvoja (nesprávne) podozrievany Irak. Po rozpade ZSSR ich za?iatkom 90. rokov vlastnila Ukrajina a Bielorusko, no nesk?r ich predali Rusku.
Technológiu a skúsenosti potrebné na vyvoj a vyrobu jadrovych zbraní vlastnia aj ?al?ie ?táty, napríklad Nemecko a Japonsko.
Planetárna obrana
upravi?Boli vytvorené ?túdie na obranu planéty pred dopadom asteroidu. Delia sa do dvoch základnych skupín. Jedna skupina ?túdii sa pokú?a o rozdrvenie asteroidu, druhá sa pokú?a len o zmenu jeho dráhy. V prvom prípade sa mo?nosti obmedzujú na men?ie asteroidy, v druhom prípade je nutny dostato?ny predstih obrany, rádovo v v rokoch.[5]
Referencie
upravi?- ↑ kar. Jak zabíjela atomová bomba. Radiace nebyla to nejhor?í [online]. Praha: ?eská televize, 2025-08-06, [cit. 2025-08-06]. Dostupné online. (po ?esky)
- ↑ > Jaderné exploze od roku 1945 po sou?asnost - seznam a základní charakteristiky [online]. valka.cz, [cit. 2025-08-06]. Dostupné online. (po ?esky)
- ↑ Atmosféra bola plná rádioaktivity po skú?kach jadrovych zbraní. HOLY, Róbert. Terézia Melicherová: ?iarenie je nevidite?ny fenomén, pred ktorym mám kvalifikovany re?pekt [online]. nuclear.sk, 2025-08-06, [cit. 2025-08-06]. Dostupné online. Archivované 2025-08-06 z originálu.
- ↑ [1] HN - Tajné dokumenty: Izrael ponúkal JAR na predaj jadrové zbrane
- ↑ NASA plánuje zostreli? asteroid, COPPINGER, Rob. NASA plans 'Armageddon' spacecraft to blast asteroid [online]. flightglobal.com, 2025-08-06, [cit. 2025-08-06]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
upravi?
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jadrová zbraň