· 张冬 副主任医师做客TV...

百度 李小加如此解释。

Je?i? Kristus (iné mená pozri v kapitole Meno; * asi 6 a? 4 pred Kr., Herodovo krá?ovstvo – ? 30 a? 33, Jeruzalem) bol ?idovsky kazate? a nábo?ensky vodca z 1. storo?ia. Je ústrednou postavou kres?anstva, najv???ieho nábo?enstva na svete. Kres?ania ho pova?ujú za Mesiá?a, Spasite?a ?udstva a Bo?ieho Syna. Od dátumu Je?i?ovho narodenia, hoci nepresne vypo?ítaného, sa tradi?ne odvodzuje dnes pou?ívany kres?ansky letopo?et. Je?i? verejne p?sobil asi od roku 28 ako pocestny kazate? v oblasti dne?ného Izraela a západného brehu Jordánu. Hlásal skory príchod Bo?ieho krá?ovstva a vyzyval k obráteniu a pokániu. Okolo roku 30 ho Rimania na naliehanie ?idov v Jeruzaleme ukri?ovali.

Je?i? Kristus
Kristus Pantokrator z Klá?tora sv. Kataríny na hore Sinaj, 6. storo?ie
Narodenie	asi 6 – 4 pred Kr. Herodovo krá?ovstvo, Rímske cisárstvo (dne?ny Izrael)
úmrtie	30 – 33 (33 alebo 38 rokov) Jeruzalem, Judea, Rímske cisárstvo (dne?ny Izrael)
Národnos?	?id
Známy v?aka	ústredná postava kres?anstva hlavny prorok islamu a drúzskej viery Bo?í prejav v bahájskej viere
Rodi?ia	Mária, Jozef (pod?a kres?anstva bol len adoptívnym otcom)
Odkazy
Commons	Je?i? Kristus
?Biograficky portál

Socha Kristus Vykupite? na vrchu Corcovado v brazílskom meste Rio de Janeiro

Je?i? Kristus, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko

Meno

Zoznam mien

Slovenské mená tejto osoby sú: Je?i? Kristus, [v pravosláví] Isus Christos, Je?i? Nazaretsky, Je?i? z Nazareta (star?ie aj: Je?i? z Nazaretu), Je?i? Galilejsky, Je?i?, Kristus, Kristus Pán, Pán Je?i?, Pomazany, Mesiá?, Vykupite? (sveta), Spasite? (sveta) ; zastarano alebo náre?ovo Jé?i? (Kristus); zastarano Jezu(s), Jésus, Je?y?, Jezu?, Krystus.

Komentár k niektorym menám

Meno Je?i? pochádza z gréckeho mena ?ησο?? (Iésous, iny prepis: Iésús) polatin?eného v stredovekych verziách Biblie. Tvar Iésous sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jeho?ua alebo skrátene Je?ua (Jahve je spasenie, Spasite?, Záchranca). Jeho p?vodné meno bolo s istou pravdepodobnos?ou aramejské, ale nezachovalo sa – no je d?vod veri?, ?e bolo hebrejské, ako je uvedené. Toto meno bolo v tom ?ase v oblasti, v ktorej Je?i? ?il, ve?mi roz?írené.

Je?i? sa nazyva aj Je?i? Nazaretsky (alebo z Nazareta) pod?a mesta Nazaret, kde pre?il detstvo.

Kres?ania ho nazyvajú aj Je?i? Kristus (lat. Iesus Christus; hebr. ????, ??? Joszue; aram. ????, ??? Jeszua = "JHWH"; gréc. Ιησου? Χριστο? - Iésous Christos). Kristus v?ak p?vodne nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho Christós (grécky: Χριστ??), ?o znamená Pomazany. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského Mesiá? (heb. ????????), ?o doslovne znamená ?pomazany Jahvem“ resp. ?pomazany Bohom“.

Starí kres?ania ?asto Je?i?a nevolali Christos, ale pou?ívali grécke Chrestos, ?o znamená dobry. Toto bolo zároveň be?né grécke meno, hlavne u spodnych vrstiev a otrokov (kde sa kres?anstvo zoza?iatku najviac ?írilo). Túto formu mena spomínajú u? najstar?í zachovaní kres?anskí autori: Justín Mu?eník (Apol., I, 4), Klement Alexandrijsky (Strom., II, iv, 18), Tertullianus (Adv. Gentes, II), a Lactantius (Int. Div., IV, vii, 5). Najstar?í zachovany datovany kres?ansky nápis (318) taktie? obsahuje túto formu. Dve najstar?ie zachované biblie zo ?tvrtého storo?ia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazyvajú kres?anov ?chrestianos“ a ?chreistianos“. V niektorych jazykoch (vrátane sloven?iny, alebo francúz?tiny) sa doteraz Kres?ania nazyvajú slovom s ?e“, nie slovom odvodenym od slova ?Kristus“.

Je?i? v Novom zákone

O Je?i?ovi Kristovi sa v Biblii hovorí zvlá?? v 4 kánonickych evanjeliách uvedenych v Novom zákone. Biblia hovorí, ?e Je?i? bol ?idovsky u?ite?, ktory kázal evanjelium, uzdravoval choroby a vyháňal démonov mocou Ducha Sv?tého (Mt 9,35; Sk 10,38). Uvádza sa tu, ?e Je?i? sa narodil z panny menom Mária a ?e bol nevinne odsúdeny Pontskym Pilátom na ?iados? ?idovskej ve?rady. Evanjeliá ?alej uvádzajú, ?e Je?i? zomrel na krí?i pri Jeruzaleme. ?alej sa tu uvádza, ?e na tretí deň po svojej smrti vstal zm?tvych. Po zm?tvychvstaní sa ukázal apo?tolom a inym ?u?om a na 40. deň vystúpil na nebesia. Pod?a Biblie jeho smr? a vzkriesenie priniesli spasenie ka?dému, kto v neho uverí.

Je?i? Kristus, El Greco, 1580

Evanjeliá pridávajú tieto tvrdenia:

• ?e je Mesiá? (Mt 1,1; 26,64; Mk 1,1; Lk 2,11; Jn 1,41; 20,31);
• ?e je Syn Bo?í (Mk 1,1; Jn 20,31);
• ?e jeho narodenie bolo z panny menom Mária (Mt 1,23; Lk 1,34);
• ?e bol ozna?eny ako ?Krá? ?idovsky“ (Mt 27,11; Mk 15,2)
• ?e pri?iel ?peciálne pre Izrael (Mt 15,24)
• ?e pri?iel potvrdi? (naplni?) Moj?i?ov zákon a prorokov (Mt 5,17 – 18)
• a ?e po jeho smrti ukri?ovaním vstal z m?tvych (Mt 28,5 – 10; Mk 16,9; Lk 24,12 – 16; Jn 20,10 – 17), a potom vstúpil do neba (Mk 16,19; Lk 24,51).

Je?i?ovo p?sobenie zaznamenané v evanjeliách mo?no zhrnú? nasledujúcimi udalos?ami:

Je?i?ov p?vod a detstvo

Narodenie Je?i?a Krista – obdivovanie pastierov (Gerard van Honthorst, ma?ba zo 17. storo?ia)

Evanjeliá uvádzajú Je?i?ov rodokmeň siahajúci a? k Adamovi. Narodil sa v Betleheme panne menom Mária, ktorá ho po?ala zo Sv?tého Ducha. Za jeho pozemského otca bol pova?ovany Jozef Nazaretsky, ktory bol tesárom. Po Je?i?ovom narodení sa mu pri?li pokloni? Mudrci z vychodu. Krá? Herodes sa po správe od nich rozhodol povra?di? v?etky deti v Betleheme. Jozef po varovaní, ktoré dostal vo sne prostredníctvom anjela, zobral Máriu a Je?i?a a utiekli na isty ?as do Egypta. Po návrate z Egypta sa usadili v Nazarete. Ako dvanás?ro?ny sa raz Je?i? po?as sviatkov Márii a Jozefovi stratil. Na?li ho a? po troch dňoch v jeruzalemskom chráme, kde sa rozprával s dospelymi ?idmi, a tí ?asli nad jeho múdros?ou.

Ikona Kristovho krstu zo 16. storo?ia

ú?inkovanie v Galilei a v okolitych krajoch

Verejné vystúpenie Je?i?a sa za?alo Jánovym pokrstením Je?i?a v Jordáne. Pri krste zostúpil na Je?i?a v podobe holubice Sv?ty Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si m?j milovany Syn, v tebe mám za?úbenie". Po krste zaviedol Duch Je?i?a do pustatiny, kde sa 40 dní postil a kde ho pokú?al diabol.

Zázraky

Prvy zázrak vykonal na svadbe v Káne, kde premenil vodu na víno. Nesk?r v Káne uzdravil aj syna krá?ovského úradníka. Na za?iatku svojho verejného p?sobenia povolal aj prvych u?eníkov. Vyvolil si predov?etkym dvanástich apo?tolov.

Po?as svojho p?sobenia Je?i? vykonal aj zázrak rozmno?enia chlebov a ryb. Druhykrát tak urobil tie?.

Uzdravenia

Je?i? vykonal aj mnoho uzdravení. Uzdravil napr. Petrovu svokru, malomocného, porazeného, ?loveka s vyschnutou rukou, hluchonemého, slepého v Betsaide, slepého od narodenia.

U?enie

Pri príle?itosti re?i na vrchu sú zaznamenané mnohé ?asti jeho u?enia. Patria medzi ne napr. blahoslavenstvá. Vyzyva ku konaniu dobrych skutkov. Je?i? vyhlasuje, ?e nepri?iel zru?i? Zákon alebo Prorokov, ale ich naplni?. Podáva tu aj vyklad prikázaní Zákona. Vyzyva nielen na lásku k blí?nym, ale aj k nepriate?om a k modlitbe za nich.

Svojich u?eníkov u?il, ako sa majú modli?. Nau?il ich modlitbu Ot?e ná?. Pri modlitbe a postení varuje pred pokryteckym správaním.

Kriesenie m?tvych

Po?as svojho ú?inkovania okrem uzdravení nieko?kokrát aj vzkriesil m?tvych. Ke? sa Je?i? priblí?il k bráne mesta Naim, práve vyná?ali m?tveho mládenca. Je?i?ovi pri?lo ?úto jeho matky, ktorá bola vdovou, a mládenca vzkriesil. ?al?í prípad bolo vzkriesenie Jairovej dcéry, Lazára, brata Márie a Marty, vzkriesil, ke? u? bol Lazár 4 dni v hrobe.

Podobenstvá

Evanjeliá zaznamenávajú aj podobenstvá, ktoré povedal po?as svojho ú?inkovania, napr. podobenstvo o rozsieva?ovi, o kúkoli, o Samaritánovi, o milosrdnom otcovi (známe tie? ako podobenstvo o márnotratnom synovi).

Vyháňanie zlych duchov

V gerazskom kraji vyslobodil posadnutého. V tom ?lovekovi bolo mnoho zlych duchov, ktorych Je?i? poslal do ?riedy svíň, ktorá sa tam pásla. Ke? ne?istí duchovia vo?li do svíň, celá ?rieda sa hnala dolu vrchom do mora. Obyvatelia kraja ho v?ak za?ali prosi?, aby odi?iel z ich kraja. Vyslobodil aj ?al?ieho posadnutého, ktory bol nemy.

Bo?stvo Je?i?a

E?te pred svojím utrpením vystúpil s Petrom, Jakubom a Jánom na vysoky vrch a tam sa pred nimi premenil. Zjavili sa pritom aj Moj?i? a Eliá? a zhovárali sa s ním. Z jasného oblaku, ktory ich zahalil, zaznel hlas: "Toto je m?j milovany Syn, v ktorom mám za?úbenie; po?úvajte ho".

Evanjeliá zaznamenávajú, ?e Je?i? je Bo?í Syn.

E?te pred svojím poslednym príchodom do Jeruzalema Je?i? predpovedal svoju smr?.

Je?i?ovo ú?inkovanie v Jeruzaleme a umu?enie

?H?a ?lovek!“ (Antonio Ciseri z 19. storo?ia – ma?ba): Pilát Pontsky ukazuje Je?i?a Krista davu.

Pred svojím utrpením vo?iel na oslici a osliatku do Jeruzalema a zástupy mu volali: "Hosana, Synovi Dávidovmu".

V Jeruzaleme povedal aj svoje podobenstvo o zlych vinohradníkoch.

Jeho protivníci ho chceli podchyti? v re?i oh?adom platenia dane cisárovi. So saducejmi mal spor o vzkriesení.

Vo svojej eschatologickej re?i Je?i? varoval u?eníkov pred tym, ?e budú prenasledovaní. Spomína v nej aj znamenia, ktoré budú predchádza? príchod Syna ?loveka.

Oltár ukri?ovania v Chráme Bo?ieho hrobu v Jeruzaleme

Je?i?ovo umu?enie

Judá? I?kariotsky, jeden z Dvanástich, s?úbil ve?kňazom, ?e Je?i?a zradí, za ?o mu oni s?úbili peniaze - 30 striebornych, ?o bola cena otroka. Pri ve?kono?nej ve?eri Je?i? lámal chlieb, vzdával v?aky a hovoril "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku". Potom i?li na Olivovú horu, kde ho ?idia zajali.

Po zajatí priviedli Je?i?a pred ve?radu a zháňali svedectvo, ako by ho mohli odsúdi? na smr?.

Potom ho vzali pred Piláta, ktory ho dal zbi?ova? a vydal na ukri?ovanie.

Vojaci ho potom korunovali t?ním a vyviedli na Golgotu na ukri?ovanie. Ke? ho ukri?ovali, spolu s ním ukri?ovali aj dvoch zlo?incov. Ke? Je?i? zomrel, roztrhla sa chrámová opona, triasla sa zem a mnohé telá zosnulych sv?tych vstali z m?tvych.

Po Je?i?ovej smrti si Jozef z Arimatey vy?iadal od Piláta Je?i?ovo telo a pochoval ho do hrobu vytesaného do skaly.

Nájdenie prázdneho hrobu a zjavenie sa vzkrieseného Je?i?a

Ke? pre?la sobota po Je?i?ovom ukri?ovaní, pri?li k jeho hrobu Mária Magdaléna a iné ?eny, aby pomazali jeho m?tve telo. Boli ustarostené o to, kto im odvalí kameň od vchodu do hrobu. Nastalo ve?ké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil anjel a odvalil kameň. Strá?nici zo strachu z neho strnuli a zostali ako m?tvi. Anjel ?enám povedal, ?e vie, ?e h?adajú Je?i?a, ktory bol ukri?ovany, no ten vstal z m?tvych, ako povedal, a ?iel pred nimi do Galilei. Tam ho uvidia.

Je?i? bol po zm?tvychvstaní s tymi ?enami, s apo?tolmi a s ve?kym mno?stvom ?al?ích ?udí. Napokon na 40. deň vystúpil do neba.

Historicky poh?ad na Je?i?a

Dátum narodenia a úmrtia

Miesto, ktoré kres?ania uctievajú ako miesto narodenia Je?i?a Krista v Betleheme

Nepoznáme presny dátum jeho narodenia, ani jeho smrti. Nieko?ko ?asovych údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre pribli?né zaradenie biblickych udalostí do rámca starych dejín.

Narodenie Je?i?a sa kladie do obdobia od 6 pred Kr. do roku 6, v Betleheme. Biblia neponúka práve mnoho opornych bodov pre vypo?et narodenia. Evanjeliá Marka a Jána nehovoria o narodení ni?, a evanjelium Matú?a a evanjelium Luká?a podávajú navzájom r?zne príbehy o jeho narodení. Najd?le?itej?ie sú tri nasledovné miesta: Mt 2,11; Lk 1,15; 2,1 a nasl. Pod?a toho pripadlo Je?i?ovo narodenie do doby krá?a Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr. Tomu v?ak odporuje zmienka o Quiriniovom s?ítaní v Lk 2,2, ktoré bolo v roku 6 po Kr. Viac sa s istotou nedá poveda?, preto?e histórie detstva nie sú historickymi prameňmi. Ke? sa na ne nazeralo e?te historicky, myslelo sa, ?e dátum Je?i?ovho narodenia musí pripadnú? aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa pri?lo na rok 6/7 pred Kr. Lebo mudrci – tak sa argumentovalo – potrebovali isty ?as do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Sv?tej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu. Zdá sa, ?e aj pozabíjanie v?etkych chlapcov a? do dvoch rokov hovorí za ?asovy úsek dvoch rokov.

V sú?asnosti sa ukazuje, ?e ur?enie Herodesovej smrti na rok 4 pred Kr. bolo mo?no nesprávne, preto?e bolo ur?ené na základe údaju o zatmení Mesiaca krátko pred Herodesovou smr?ou. Takéto zatmenie v?ak nastalo (dva razy) aj v roku 1 pred Kr. Toto posúva Je?i?ovo narodenie bli??ie k za?iatku ná?ho letopo?tu.

Oh?adne dátumu narodenia v ranom kres?anstve existovali r?zne tradície. Niektorí kres?ania narodenie Je?i?a neoslavovali a odmietali takéto oslavy ako pohansky zvyk. Medzi tymi ?o oslavovali, najroz?írenej?í bol dátum 6. januára, a nesk?r sa do popredia dostal dátum 25. decembra (ale z?aleka neboli jediné). Obidva v?ak vychádzajú z povery ?e bohovia sa rodia (resp. sú po?atí) a umierajú v rovnaky deň. V tomto prípade za "zrod Krista" pova?ovalo po?atie (oplodnenie Márie Duchom Sv?tym), a samotné narodenie teda pripadalo o 9 mesiacov nesk?r. Pre dátum narodenia 6. január by po?atie a smr? Krista takto vy?la na 6. apríl, ktory bol tradi?nym za?iatkom sviatku ukri?ovania, a ktory sedí na ukri?ovanie po?as sviatku Pesah v roku 30 po Kr.. Pri dátume narodenia 25. decembra (zimny slnovrat) po?atie a ukri?ovanie pripadá na 25. marca (jarná rovnodennos?). Toto datovanie vychádza zo slne?nej symboliky (Je?i?a Kres?ania v tomto období ?asto identifikovali so slnkom), ako hovorí najstar?í dokument spomínajúci tento dátum, De Pascha Computus. Najstar?ia priama zmienka o 25. decembri ako dátume jeho narodenia pochádza a? zo ?tvrtého storo?ia, za vlády prokres?anského cisára Kon?tantína, a ten isty dokument hovorí o 25. decembri aj ako o oslavách pohanského bo?stva "neporazite?ného slnka", Sol Invictus. Dátum 25. december sa postupne roz?iruje, najm? na západe Rímskej rí?e. V oblastiach na vychode Rímskej rí?e, kde bola cisárova moc men?ia, sa doteraz zachoval dátum 6. január.

úmrtie sa pod?a biblickych údajov kladie do obdobia rokov 31 – 36 v Jeruzaleme. Opornymi bodmi sú nasledovné údaje:

• V?etky evanjeliá kladú Je?i?ovu smr? do obdobia vlády Poncia Piláta, teda 26 – 36.
• Luká?ovo evanjelium uvádza, ?e Je?i? za?al verejne p?sobi? ?v p?tnástom roku vlády cisára Tibéria“, teda v roku 28/29;
• Jánovo evanjelium uvádza po?as Je?i?ovho p?sobenia tri Pesachy, z ktorych po?as posledného bol ukri?ovany, ?i?e smr? musela nasta? od roku 31.

V sú?asnosti najviac akceptované dátumy Kristovho ukri?ovania sú piatky 7. apríla 30 a 3. apríla 33. Biblickym prameňom (ak sa v nich uvedené ?asové údaje plne akceptujú) viac vyhovuje druhy dátum (vi?. vy??ie).

Pramene

V?etky záznamy, kde sa spomína Je?i? alebo Je?i?ovi stúpenci, pochádzajú z obdobia a? po jeho smrti. To sa tyka aj Nového zákona.

Papyrus s textom Jn 7,52; 8,12 – 16

Biblické pramene

Vyznamnym podkladom pre tvrdenie o Je?i?ovej historickej existencii je samotná Biblia, ktorá je kres?anmi pova?ovaná za autenticky materiál z nasledovnych d?vodov:

• po?et zachovanych rukopisnych kópií
• ?as, ktory uplynul od vzniku diela po najstar?iu zachovanú kópiu

?ím je ?as krat?í a po?et rukopisnych kópií vy??í, tym je dielo autentickej?ie. Z nasledujúceho porovnania je na prvy poh?ad jasné, ?e texty Novej zmluvy autentickos?ou vysoko prevy?ujú ktoryko?vek zo starovekych dokumentov.

Autor/Dokument	?as vzniku diela	Najstar?ia uchovaná kópia	?asové rozp?tie	Po?et kópií
Caesar	100 – 44 pr. Kr	900 po Kr.	1000 rokov	10
Platón (Tetralógia)	427 – 347 pr. Kr	900 po Kr.	1200 rokov	7
Thukydides	460 – 369 pr. Kr	900 po Kr.	1300 rokov	8
Sofokles	496 – 406 pr. Kr	1000 po Kr.	1400 rokov	100
Catullus	54 pr. Kr	1550 po Kr.	1600 rokov	3
Euripides	480 – 406 pr. Kr	1100 po Kr.	1500 rokov	9
Aristoteles	384 – 322 pr. Kr	1100 po Kr	1400 rokov	5
Nová zmluva	40 – 100 po Kr.	130 po Kr.	30 rokov	5000

Tzv. P52: – papyrus z roku okolo 90 – 160 po Kr.

?iadny z uvedenych dokumentov staroveku sa svojimi údajmi ve?mi nepribli?uje k údajom Novozmluvnych textov. Historici nespochybňujú autentickos? uvedenych starovekych textov, ale Biblie ?asto áno, hoci zv???a z ideologickych d?vodov. Na druhom mieste spo?ahlivosti je Homérova “Ilias”, a to s iba 643 rukopisnymi kópiami a s ?asovym rozp?tím iba 500 rokov od napísania diela a? do ?asu, ke? vznikla najstar?ia dosia? zachovaná kópia.

Mimobiblické pramene

Okrem Biblie existuje nieko?ko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Je?i?a Krista. ?iaden z ich autorov v?ak nebol jeho sú?asníkom. Najd?le?itej?ie z nich sú texty ?idovského dejepisca Jozefa Flávia, ktory vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: V tomto ?ase tam bol Je?i?, múdry ?lovek, ak je v?bec legitímne ho nazyva? ?lovekom. Existuje tie? názor, ?e táto pasá? bola do diela pridaná nesk?r nejakym príli? horlivym kres?anskym opisova?om, ke??e pasá? je evidentne pro-kres?anská a Flávius bol farizej.

Rímsky historik Tacitus okolo roku 115 v diele Annales, v súvislosti s Neronovou perzekúciou hovorí, ako kres?ania, ktorych u? bol ?ve?ky zástup“ (ingens multitudo), si odvodili svoj názov z nejakého Krista, ktory bol odsúdeny za vlády Tibéria prokurátorom v Judei, Pontiom Pilátom . Hlavny spor sa vedie o to ?i Tacitus ?erpal túto informáciu od kres?anov (a teda nie je nezávislym zdrojom) alebo ?erpal z rímskych archívov. Tacitus je v?eobecne známy ako ve?mi d?sledny a skepticky historik, ale tu nesprávne uvádza, ?e Pilát bol prokurátor a nie prefekt.

?al?í d?le?ity zdroj informácii o Je?i?ovi a rannom kres?anstve m??e by? nájdeny v listoch Plinia mlad?ieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej ázii. V jednom z jeho listov datovanym roku 112 ná?ho letopo?tu, si pyta od Trajana radu, ako správne previes? legálne súdne konanie proti obvinenym z kres?anstva. Plinius hovorí, ?e to potrebuje konzultova? s cisárom, preto?e boli obvinení ?udia r?zneho veku, postavenia a pohlavia.

Na jednom mieste vo svojom liste odha?uje informácie, ktoré získal o kres?anoch:

?Schádzali sa v ur?ity deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zav?zovali sa prísahou, nie k nejakému zlo?inu, ale ?e sa nedopustia kráde?í, lúpe?í ani cudzolo?stviev, ?e dodr?ia dané slovo a nezaprú majetok im zvereny, ke? budú po?iadaní o jeho vrátenie. Potom sa rozchádzali a op?? sa stretávali k po?ívaniu pokrmu, úplne oby?ajného a nevinného.“

Napokon, Suetonius, vo svojom opise Claudia, hovorí o ?idoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kv?li tomu, ?e vytvorili rozruch podnieteny nejakym Chrestom (impulsore Chresto), ?o biblickí u?enci pova?ujú za chybu alebo preklep miesto Kristom. Popisovaná udalos? sa zvy?ajne identifikuje s popisom dvoch ?idov vyhnanych z Ríma v Skutkoch Apo?tolov 18.2. Chrestus bolo síce be?né grécke meno, ale vieme ?e ve?ká ?as? kres?anov nazyvala Je?i?a tymto menom, nie slovom Kristus.

Názory na Je?i?a Krista

Kristus na tróne, mozaika, ?ieste storo?ia kres?anstva

Kres?anstvo

V???ina kres?anov verí, ?e Je?i? je bo?sky a vo svojej podstate rovny Bohu Otcovi ako druhá osoba Trojice (Jn 1,1; 8,58; 10,30).

Kres?anstvo: "odmietol by? politickym vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho d?sledkov: neustanovuje pozemské izraelské krá?ovstvo, ale krá?ovstvo Bo?ie. Je?i? je definitívnym Bo?ím zdelením. Boh v ňom neoznamuje nie?o, ale sám seba. Nielen tym, ?o hovorí, ale celym svojim konaním, ba celou svojou osobnou históriou je Je?i? oznámením Boha. V ňom je Boh s nami. Ako Bo?ie sebazdelenie bol Je?i? ozna?eny ako Slovo, ktoré sa stalo telom".

Katolicizmus: "má by? poznany a jeho poznaním majú by? v?etci ?udia zachránení – to chce Boh[...]. Preto je nevyhnutné, aby Kristus bol hlásany v?etkym národom a v?etkym ?u?om, aby tak zjavenie dospelo do v?etkych kon?ín sveta".

Ostatné

Tri bo?ie podstaty – Otec, Syn a Duch Sv?ty, sú pod?a Arianizmu tri rozdielne bytosti. Ide o prvé ekumenické vyznanie (do zásahu cisára Kon?tantína). Arianisti popierali Bo?stvo Je?i?a Krista.

Marción (cca 110 po Kr.) nedokázal nájs? spolo?ny jazyk pre pomstychtivého boha Starého zákona a mierumilovného boha Nového zákona. Odmietol spisy Starého zákona a u?il, ?e Je?i? nebol Synom Boha ?idov. Katolícka encyklopédia pova?uje stúpencov marcionizmu za "azda najnebezpe?nej?ích nepriate?ov, akych kres?anstvo kedy poznalo." Marcionizmus nespochybňoval sv?tú Trojicu alebo cirkev, ale prepojenie medzi r?znymi tvárami Boha, ktory mal by? spolo?ny pre ?idov aj kres?anov.

V islame je Je?i? (nazyvany Isa) chápany ako jeden z najvyznamnej?ích prorokov.

Manicheizmus hovorí, ?e "nebol nikdy skuto?nym ?lovekom, v?dy bol iba Bohom a zomrel v zdanlivom tele".

Poznámky

1. ^  Dátum narodenia historického Je?i?a sa nezhoduje s tradi?nym dátumom Kristovho narodenia, pod?a ktorého sa po?íta kres?ansky letopo?et, ktory navrhol v 6. storo?í rímsky opát Dionysius Exiguus. Za základ letopo?tu ur?il dátum Kristovho narodenia. Za?ína sa 25. marca 753 rímskeho letopo?tu. V sú?asnosti prevláda názor, ?e ak sa vychádza z Nového zákona, Je?i? Kristus sa musel narodi? najnesk?r v roku 4 pred Kr., ke??e vtedy zomrel Herodes Ve?ky. Z toho d?vodu je v sú?asnosti narodenie Krista u? len formálnym za?iatkom ná?ho letopo?tu.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Je?i? Kristus
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Je?i? Kristus

Pozri aj

• Najsv?tej?ia Trojica
• Boh Otec
• Duch Sv?ty
• Kristus (titul)

Externé odkazy

• Pápe? o dátume narodenia Je?i?a Krista