英国首相宣布提前举行大选 以有利于“脱欧”谈判

百度 东西脏了,要洗一洗;我们的心脏了,也要把它洗干净,所以身心要修养才能清净,才能正派。

Svie?ková manifestácia alebo Svie?ková demon?trácia alebo Bratislavsky ve?ky piatok bola pokojná manifestácia ob?anov za nábo?enské a ob?ianske práva a slobody v socialistickom ?esko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Je dnes s odstupom ?asu pova?ovaná za jedno z najd?le?itej?ích vystúpení ob?anov a veriacich proti komunistickému re?imu v ?esko-Slovensku. Táto manifestácia bola najvyznamnej?ou aktivitou tajnej cirkvi v komunistickom ?esko-Slovensku.

Plameň svie?ky

Pam?tník Svie?kovej demon?trácii na Hviezdoslavovom námestí.
Patrik Kova?ovsky, 2008

Svie?ková manifestácia vznikla z podnetu veriacich, ktorí ?iadali dodr?iavanie ob?ianskych práv v ?esko-Slovensku pre v?etkych ob?anov – veriacich aj neveriacich. Kvalitou ob?ianskeho odporu, ?írkou záberu po?iadaviek, odvahou vzoprie? sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju mo?no pova?ova? za systémovy za?iatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému do?lo po 17. novembri 1989. Zásahom Verejnej bezpe?nosti (vtedaj?ej polície) a ?tátnej bezpe?nosti (vtedaj?ia tajná slu?ba) proti Svie?kovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté ob?ianske práva a slobody a najm? sloboda zhroma??ovania, zaru?ená ústavou ?SSR z roku 1960. Bol poru?eny aj Medzinárodny pakt o ob?ianskych a politickych právach, ktory ?SSR prijala v roku 1976 a tie? boli poru?ené závery helsinského Závere?ného aktu KBSE z roku 1975 a Závere?ného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983.

Postoj komunistického re?imu k cirkvi

Totalitny komunisticky re?im hne? po svojom nástupe k moci v roku 1948 postupne vytlá?al zo spolo?nosti v?etko, ?o neslú?ilo jeho ideológii. Cirkevná politika ?tátu bola v 50. rokoch koncipovaná v duchu stalinistickych metód, ideovej intolerancie a násilia. Tvrdé zákroky re?imu boli namierené hlavne proti katolíckej cirkvi, najpo?etnej?ej cirkvi v ?táte. Boli zru?ené v?etky rehole, v?etky semináre okrem jedného, v?etky nábo?enské spolky a in?titúcie, zastavené boli desiatky ?asopisov okrem dvoch prísne kontrolovanych. Biskupi boli uv?znení, kňazi boli pod kontrolou komunistickych cirkevnych tajomníkov. Do v?zenia sa dostalo aj mno?stvo kňazov a radovych veriacich. Vykonávanie kňazského povolania bolo podmienené tzv. ??tátnym súhlasom“, ktory bol kňazom svojvo?ne odoberany a tym bolo kňazom znemo?ňované vykonáva? ich povolanie. Dokonca aj oby?ajné slú?enie om?e v súkromí bez ?tátneho súhlasu bolo trestnym ?inom. Na veriacich sa robil ustavi?ny nátlak, boli trvalé ?a?kosti s vyu?ovaním nábo?enstva, evidované boli krsty, sobá?e, pohreby, ba aj ú?as? na bohoslu?bách. Veriaci ob?ania mali problémy kv?li svojmu nábo?enskému presved?eniu v zamestnaní a nemohli zastáva? d?le?itej?ie miesta. Komunisticky re?im si dal obzvlá?? zále?a? na ?kolstve s cie?om vychova? novú generáciu presved?enych ateistov. Marxisticko-leninsky ateisticky svetonázor sa vyu?oval na v?etkych typoch ?k?l ako jediná správna ideológia, nábo?enské presved?enie bolo ozna?ované za ?nevedecké“ a ?tmárske“, vhodné tak akurát pre staré babky a nie pre moderného ?loveka. ?Vysporiadanie s nábo?enskou otázkou“, ako ozna?oval re?im fakt, ?e ob?an nebol veriaci, sa stalo aj d?le?itym kritériom pri prijímaní ?tudentov na vysoké ?koly. Ve?a mladych ?udí nemohlo ?tudova? kv?li tomu, ?e ?neboli vysporiadaní“. ?tátna moc iniciovala aj zriadenie zdru?enia katolíckych kňazov Pacem in terris, ktoré bolo kontrolované ?tátom a malo slú?i? ako ?klin“ medzi kňazmi a ich predstavenymi biskupmi a Sv?tou Stolicou. Zdru?enie fungovalo napriek tomu, ?e bolo Sv?tou Stolicou oficiálne zakázané.

Tajná cirkev

Napriek ve?kym re?trikciám zo strany ?tátnej moci, alebo práve v?aka tomu, vznikala postupne v ?esko-Slovensku hlavne v katolíckej cirkvi tzv. tajná, alebo podzemná cirkev, ozna?ovaná re?imom termínom nelegálne cirkevné ?truktúry. Tvorili ju kňazi, ktorym ?tát nedal súhlas na vykonávanie kňazského povolania, tajne vysv?tení kňazi a veriaci laici. Najznámej?ím z nich bol Ján Chryzostom Korec, ktory bol tajne vysv?teny za biskupa v roku 1951. Veriaci laici si vytvárali nábo?enské krú?ky, ktoré sa pravidelne stretávali v bytoch, spolo?ne sa modlili a ?ítali Sv?té písmo. Ke??e vydávanie nábo?enskej literatúry bolo a? na malé vynimky zakázané, nábo?enská literatúra bola vydávaná formou tzv. samizdatov, ilegálne vydávanych textov rozmno?ovanych na kopírovacích strojoch.

Vidite?né prejavy obrodenia kres?anstva

Ján Chryzostom kardinál Korec v roku 2003

Pú? na moravsky Velehrad

Pú? na Velehrad sa konala 6.–7. júla 1985 na 1100. vyro?ie smrti sv. Metoda. Zú?astnilo sa na nej do 200 tisíc ?udí. Napriek tomu, ?e ?tátne orgány v spolupráci s Pacem in terris sa sna?ili aby táto pú? vyznela ako manifestácia mierového vlastenectva a dobrého stavu nábo?enského ?ivota v ?SSR, pútnici spontánne kriticky reagovali na potlá?anie nábo?enskej slobody a cirkevného ?ivota. Na púti bol prítomny aj pra?sky kardinál Franti?ek Tomá?ek, ktory zo?al ve?ky aplauz.

List Jána Chryzostoma Korca Rudému právu

Tajne vysv?teny biskup Ján Chryzostom Korec napísal 30. októbra 1987 rozsiahly list novinám Rudé právo, v ktorom zosumarizoval prenasledovanie cirkvi v ?esko-Slovensku za predo?lych 40 rokov. Tento list samozrejme v Rudom práve nikdy nebol uverejneny, ale stovky jeho kópií kolovali po Slovensku a v spolo?enskom vedomí bolo cíti? súhlas s jeho textom.

Pohreb biskupa Júliusa Gábri?a

V novembri 1987 zomrel apo?tolsky administrátor Trnavskej arcidiecézy Mons. Július Gábri?, ktory dokázal v medziach mo?ného odoláva? tlaku komunistického re?imu a sna?il sa o maximálne mo?ny rozvoj nábo?enského ?ivota. Jeho pohreb 18. novembra 1987 sa stal tichou demon?tráciou veriacich za nábo?enskú slobodu. Na pohrebe sa zú?astnilo pribli?ne 15 tisíc ?udí, arcibiskup Silvestrini z Vatikánu, emeritny viedensky arcibiskup, kardinál Franz K?nig a tie? pra?sky kardinál Franti?ek Tomá?ek. Pápe? Ján Pavol II. zosnulému udelil titul arcibiskup. E?te pred pohrebom konzultori Trnavskej diecézy zvolili za administrátora diecézy dekana farnosti Sere? Jána Sokola. Kym ?tátne orgány s vo?bou nesúhlasili, Vatikán ju uznal.

Aktivity laického apo?tolátu

?al?ími aktivitami, vedenymi najm? laickym apo?tolátom, v ktorom sa anga?ovali napr. Franti?ek Miklo?ko, Vladimír Jukl a Silvester Kr?méry, bolo tajné nábo?enské vzdelávanie, tajné duchovné cvi?enia, mláde?nícke akcie na záchranu kultúrnych sakrálnych pamiatok, tla?, pa?ovanie a distribúcia nábo?enskej literatúry a tie? nieko?kotisícové púte na Mariánsku horu v Levo?i, do Turzovky, Marianky a 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – Patrónky Slovenska do ?a?tína. Na ve?kú ne?úbos? ?tátnej moci, ú?as? na pú?ach napriek ich monitorovaniu ?tátnou bezpe?nos?ou neustále vzrastala a ?o bolo zvlá?? pre re?im znepokojujúce, vzrastala ú?as? mladych ?udí, ktorí trávili na pú?ach ?asto celú noc modlením a spevom nábo?enskych piesní.

Podpisová akcia za nábo?enské slobody

29. novembra 1987 vznikla a ve?mi rychlo sa roz?írila podpisová akcia, iniciovaná niektorymi moravskymi laikmi, za nábo?enské slobody s 31 po?iadavkami s názvom: Podnety katolíkov k rie?eniu situácie veriacich ob?anov v ?SSR. Akciu odsúhlasil kardinál Franti?ek Tomá?ek. Podpísa? sa pod tieto po?iadavky vy?adovalo riadnu dávku ob?ianskej odvahy, preto?e okrem podpisu bolo potrebné uvies? aj plné meno a adresu. Napriek tomu mala podpisová akcia ne?akany úspech, ke? sa pod ňu podpísalo viac ako pol milióna ?udí, z toho a? 291 tisíc podpisov bolo zo Slovenska. Táto podpisová akcia sa stala jednym zo silnych in?pira?nych zdrojov my?lienky verejného pokojného vystúpenia veriacich práve za práva, po?adované touto podpisovou akciou.

Príprava svie?kovej manifestácie

Prvotná my?lienka na konanie protestov vznikla v septembri 1987, ke? za?al vykonny podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián ??astny organizova? na 25. marca 1988 protestné zhroma?denia pred zastupite?skymi úradmi ?SSR vo svete za dodr?iavanie nábo?enskych práv a slob?d v ?SSR. Správu o tom poslal tajne (zabalenú v ?okoláde Milka) po svojej svokre aj Jánovi ?arnogurskému, jednému zo slovenskych katolíckych disidentov. Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa rozhodli pripoji? k tejto akcii formou krátkeho (30-minútového) pokojného zhroma?denia so svie?kami v rukách. Medzi organizátorov patrili Franti?ek Miklo?ko, Ján ?arnogursky, Rudolf Fiby, Vladimír Jukl, Silvester Kr?méry, Ladislav Strom?ek, Eugen Valovi?, Jozef Roman, Peter Murdza a Vladimír ?urikovi?. Od svojho zámeru neustúpili ani potom, ke? akcia zahrani?nych Slovákov zlyhala.

Organizovanie manifestácie sa pripravovalo striktne v súlade so vtedaj?ími platnymi predpismi, pod?a ktorych sta?ilo manifestáciu ohlási?. Po dohode s ostatnymi F. Miklo?ko 10. marca 1988 listom adresovanym Obvodnému národnému vyboru (ObNV) Bratislava I oficiálne ohlásil uskuto?nenie polhodinového verejného zhroma?denia ob?anov na Hviezdoslavovom námestí s nasledovnym programom: "tichá manifestácia ob?anov za menovanie katolíckych biskupov pre uprázdnené diecézy na Slovensku pod?a rozhodnutia Sv?tého otca, za úplnú nábo?enskú slobodu v ?eskoslovensku a za úplné dodr?iavanie ob?ianskych práv v ?eskoslovensku“. Organizátori v snahe nakloni? si úrady u? v oznámení nazna?ili, ?e p?jde o tichú demon?tráciu bez prejavov a politickych hesiel a "ú?astníci zhroma?denia vyjadria svoj súhlas s jeho programom dr?aním horiacich svie?ok“.

Správa o chystanej manifestácii sa po Slovensku ?írila ústne, prostredníctvom Rádia Vatikán, rozhlasovych staníc Hlas Ameriky a Slobodná Európa a tie? amatérskymi plagátikmi a letákmi.

Zákaz manifestácie a protiopatrenia re?imu

O ty?deň po podaní oznámenia prichádza Miklo?kovi rozhodnutie (ObNV) Bratislava I o tom, ?e manifestácia sa zakazuje. Ako d?vod bolo uvedené, ?e organizátori nedoká?u zabezpe?i? verejny poriadok. Miklo?ko sa proti rozhodnutiu odvolal 21. marca na celomestsky národny vybor (Národny vybor hl. mesta SSR Bratislavy - vtedaj?iu bratislavskú radnicu), ale o tri dni (24.3), v predve?er manifestácie, bolo jeho odvolanie oficiálne zamietnuté.

Vládnuci komunisticky re?im bol rozhodnuty za ?iadnych okolností nepripusti? konanie zhroma?denia. Cely priebeh protiopatrení bol priamo riadeny úV KSS a priebe?ne bol o v?etkych opatreniach informovany aj úV KS?. Predsedníctvo úV KSS zriadilo politickú komisiu, ktorá sledovala a riadila aktivity proti zhroma?deniu a zásah proti nemu. ?lenmi tejto komisie boli:

• Gejza ?lapka, vedúci tajomník MV KSS Bratislava, tajomník úV KSS a ?len Predsedníctva úV KSS
• Miroslav Válek, minister kultúry SSR a ?len Predsedníctva úV KSS
• ?tefan Lazar, minister vnútra SSR
• Ladislav Sádovsky, vedúci oddelenia ?tátnej administratívy úV KSS
• Vincent Má?ovsky, námestník ministra kultúry SSR a riadite? odboru pre veci cirkevné
• ?tefan Mikula, ná?elník Správy ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja
• Ladislav Horák, zástupca ná?elníka Správy ZNB hl. mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja
• Pavol Ková?, námestník primátora NV hl. mesta SSR Bratislavy
• Alojz Lorenc, námestník ministra vnútra ?SSR a ?éf ?tátnej bezpe?nosti
• Ján ?veda, vedúci oddelenia úV KSS
• Igor ?korica, vedúci oddelenia úV KSS

Priebeh udalostí pred manifestáciou

• 15. marec – minister vnútra ?SSR Vratislav Vajnar vydal súhlas s vyhlásením mimoriadnej bezpe?nostnej akcie na potla?enie zhroma?denia.
• 16. marec – ?tefan Mikula schválil plán mimoriadnych bezpe?nostnych opatrení na území Bratislavy, napriek tomu, ?e ObNV Bratislava I o mo?nosti kona? zhroma?denie e?te nerozhodol. Plán obsahoval tri alternatívy, v?etky mali charakter násilného potla?enia.
• 16. marec – konalo sa zasadnutie Zboru ordinárov Slovenska (najvy??í organ katolíckej cirkvi na Slovensku), ktoré pod?a re?imovych zdrojov manifestáciu odsúdilo. Naopak niektorí ordinári tvrdili, ?e sa síce ohlásením manifestácie zaoberali, ale vyjadrili sa, ?e ide o zále?itos? ob?anov vo?i ?tátnej správe a do toho cirkevné autority nemajú d?vod zasahova?.
• 17. marec – ObNV Bratislava I listom zakázal konanie manifestácie s od?vodnením, ?e organizátori nedoká?u zabezpe?i? verejny poriadok
• 21. marec – Franti?ek Miklo?ko zaslal list národnému vyboru, v ktorom sa odvolal proti zákazu manifestácie a d?vodil, ?e organizátori verejny poriadok zabezpe?i? doká?u. O deň nesk?r dostal prokurátorskú vystrahu, aby nepokra?oval v príprave manifestácie.
• 23. marec – ?tátna televízia poskytla priestor vo svojom vysielaní ThDr. ?tefanovi Záreczkému, ktory sa za zdru?enie katolíckych duchovnych Pacem in terris od manifestácie di?tancoval a vyzval ?udí, aby sa na nej nezú?astnili.
• 24. marec – odvolanie Franti?ka Miklo?ka bolo oficiálne zamietnuté Národnym vyborom hl. mesta SSR Bratislavy. Doru?ené mu bolo 25. marca, ke? u? bol zaisteny na stanici Verejnej bezpe?nosti.
• 24. marec – rozbehla sa príprava mimoriadnych bezpe?nostnych opatrení na tvrdé potla?enie zhroma?denia. Rátalo sa aj s krviprelievaním a zranenymi, preto ústav národného zdravia Bratislavy mal zabezpe?i? mimoriadne smeny, dostatok krvnych konzerv a l??ok. Do úplnej pohotovosti boli uvedené jednotky VB nielen z Bratislavy, ale i Pohotovostny útvar VB pre SSR v Pezinku a podobne aj príslu?níci ?tB.
• 24. marec – v Bratislave boli na 25. marca vyhlásené ?kolské prázdniny. ?tudenti boli informovaní o príprave proti?tátnej akcie a boli d?razne varovaní pred ú?as?ou na nej. Mimobratislavskym ?tudentom bolo odporu?ené odís? na víkend z Bratislavy. Podobne aj v bratislavskych podnikoch boli zamestnanci varovaní pred ú?as?ou na proti?tátnej akcii.
• 25. marec – hne? ráno boli postupne zatknutí organizátori akcie Franti?ek Miklo?ko, Ján ?arnogursky i Vladimír Jukl. Boli odvezení na VB, formálne vypo?úvaní a zadr?aní. Prepustení boli a? po skon?ení a brutálnom zásahu proti manifestácii. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaisteny e?te v predchádzajúci ve?er a prepusteny po manifestácii, Silvester Kr?méry bol strá?eny príslu?níkmi ?tátnej bezpe?nosti doma.
• 25. marec – v dopoludňaj?ích hodinách prechádzali ulicami Bratislavy obrnené transportéry s cie?om zastra?i? obyvate?ov a odradi? ich od ú?asti na manifestácii
• 25. marec – dopravná polícia vykonávala mimoriadne technické kontroly motorovych vozidiel a obzvlá?? autobusov na prístupovych cestách do Bratislavy s cie?om zabráni? prístup alebo aspoň zdr?a? potenciálnych ú?astníkov manifestácie
• 25. marec – v popoludňaj?ích hodinách bola mestská hromadná doprava v Bratislave odklonená tak, aby sa ?o najv???iemu po?tu ?udí z okrajovych ?astí zabránilo dosta? sa do centra
• 25. marec – v priestore Hviezdoslavovho námestia za?ali v popoludňaj?ích hodinách vozidlá technickych slu?ieb kropi? ulice vodou, pri?om striekali vodu priamo na skupinky ?udí, ktorí sa za?ali zhroma??ova? na námestí
• 25. marec 1988 – slovenská televízia zaradila mimoriadne do vysielania v ?ase konania manifestácie premietanie filmu Angelika, ktory bol v tom ?ase ve?kym hitom.

Priebeh manifestácie

Hviezdoslavovo námestie dnes

• 16:00 Na Hviezdoslavovom námestí a v okolitych uli?kách sa za?ali zhroma??ova? ?udia.
• 17:16 Bol vydany pokyn na uzavretie Hviezdoslavovho námestia a zabránenie prístupu ob?anov na námestie, napriek tomu sa na Hviezdoslavovom námestí sústredilo asi 3 500 os?b, v okolitych uli?kách zostalo zablokovanych asi 6 tisíc os?b
• 18:00
  • Asi 500 a? tisíc os?b sa zhroma?dilo pred budovou Slovenského národného divadla so zapálenymi svie?kami, zaspievali ?tátnu hymnu a pápe?skú hymnu a za?ali sa modli? modlitbu ru?enca. Zaistenych organizátorov zastúpili ?al?í aktivisti laického apo?tolátu Július Brocka a Franti?ek Vikartovsky.
  • Zhroma?dení ob?ania boli vyzvaní aby sa rozi?li, preto?e manifestácia nie je povolená. Ke? ob?ania na vyzvu nereagovali, politická komisia, sledujúca dianie na námestí z okien 4. poschodia hotela Carlton, vydala príkaz na rozohnanie davu veriacich. Pod?a niektorych zdrojov tam bol aj minister kultúry Válek, ktory sa nesk?r vyjadril aj kriticky, av?ak zákrok polície nezastavil.
  • Autá VB so zapnutymi sirénami a majákmi, za?ali prudko jazdi? po námestí a takto rozháňa? ?udí. Príslu?níci VB a niektorí civili s odznakmi kri?ali na ?udí, bili ich obu?kami, p?s?ami a tych, ?o padli, kopali na zemi. Viacerych odvliekli do pripravenych áut VB a odvá?ali na policajné stanice. Zhroma?denych veriacich pritom neprestajne kropili prúdmi vody vozidlá technickych slu?ieb
• 18:27 Napriek tomu, ?e zhroma?dení veriaci sa nedali strhnú? k násilnym akciám a na?alej sa pokojne modlili, polícia nasadila proti nim dve vodné delá
• 18:30 Zhroma?denie sa v plánovanom ?ase ukon?ilo. Napriek tomu, ?e sa u? rozchádzalo, zasiahli proti manifestujúcim ?peciálne jednotky, ktoré ich mlátili obu?kami a pou?ili proti nim aj slzotvorny plyn a psov. Viacerí ?udia utrpeli poranenia, krvácania, VB a ?tB ne?etrila ani starcov a mladé diev?atá. Autá VB vytlá?ali ?udí aj z bo?nych uli?iek, niektorí príslu?níci tak robili aj za pomoci slu?obnych psov a slzotvorného plynu v sprejoch.

Záver

Na potla?enie zhroma?denia veriacich ob?anov bolo nasadenych celkovo 953 príslu?níkov bezpe?nosti. Celkovo bolo zadr?anych 126 ob?anov ?SSR a 12 cudzích ?tátnych príslu?níkov, medzi nimi boli i akreditovaní novinári.

Správu o zhroma?dení veriacich a zásahu poriadkovych síl proti nim predlo?ili predsedníctvu úV KS? v apríli 1988 Ignác Janák a Peter Colotka. Správu prijalo Predsedníctvo úV KS? súhlasne a bez námietok. Sú?as?ou správy bola Informácia o prijatí predstavite?ov rímskokatolíckej cirkvi v SSR u predsedu vlády SSR dňa 12. apríla 1988. Jednym z jej cie?ov bolo ?ubezpe?i? o serióznych zámeroch ?s. ?tátnych orgánov k rie?eniu problémov rímskokatolíckej cirkvi a veriacich... napriek snahe niektorych jednotlivcov a skupín z radov nelegálnych cirkevnych ?truktúr zneu?i? ...proces prestavby...“. Pod?a tejto Informácie ?v?etci prítomní ve?mi rozhodne a otvorene odsúdili demon?tratívne vystúpenie 25. 3. 1988“ a biskup Jozef Feranec ?sa di?tancoval od akcií nátlakového charakteru“. Sú?as?ou tejto správy je aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili ministri M. Válek a ?. Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako vysledok aktivít Vatikánu na oslabovanie re?imu v ?SSR a priebeh zásahu proti pod?a nich cca 2 000 manifestujúcim ako adekvátny. Sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné dostal za úlohu ?zamedzi? vplyv nelegálnych cirkevnych ?truktúr na cirkevnych zhroma?deniach“. Necely mesiac po zásahu proti Svie?kovej manifestácii sa 20. apríla 1988 Zdru?enie katolíckych duchovnych Pacem in terris usporiadalo jubilejné zasadanie. Jednym z hlavnych re?níkov bol M. Válek. Zásah ozna?il za potrebny, ktory ak by nebol, nepriatelia re?imu by slávili úspech a ?veriaci by zví?azili nad ?tátom“.

Po ne?nej revolúcii za?ala vojenská prokuratúra trestné stíhanie majora ZNB Alexandra Kysuckého pre trestny ?in zneu?ívania právomoci verejného ?inite?a preto, ?e nezákonne zaistil Franti?ka Miklo?ka. Vzh?adom na to, ?e Franti?ek Miklo?ko spolo?ne s Jánom ?arnogurskym navrhli zastavi? jeho trestné stíhanie, podala komisia SNR prezidentovi republiky v prospech trestne stíhaného ?iados? o udelenie milosti. Okrem Alexandra Kysuckého nebolo proti nikomu z politickych a ?tátnych ?inite?ov za?até trestné stíhanie.

Literatúra

• KOREC, Ján Chryzostom. Bratislavsky Ve?ky piatok : zbierka autentickych dokumentov o zhroma?dení veriacich 25. marca 1988. 1. vyd. Bratislava : Lú?, 1994. 262 s. ISBN 80-7114-110-0.
• ?IMUL?íK, Ján. ?as svitania : svie?ková manifestácia – 25. marec 1988. 1. vyd. Pre?ov : Michal Va?ko, 1998. 275 s. ISBN 80-7165-167-2.
• JA?EK, Peter; NEUPAUER, Franti?ek; PODOLEC, Ondrej; JAKUB?IN, Pavol. Svie?ková manifestácia I : ?túdie, spomienky a svedectvá. 1. vyd. Bratislava : ústav pam?ti národa, 2015. 274 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89335-75-6.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pam?tník svie?kovej manifestácie

Externé odkazy

• V?etko o svie?kovej manifestácii
• Dokumenty ústavu pam?ti národa o svie?kovej manifestácii
• Svie?ková manifestácia na stránkach ?asopisu Magnificat