新任央行行长履新后首次公开演讲 都说了啥(全文)金融业货币政策易纲
Bajkalské jazero alebo Bajkal (rus. Озеро Байка?л – Ozero Bajkal, buriat. Байгал – Bajgal) je najhlb?ie a najstar?ie jazero na svete.[1] V jazere je sústredená 1/5 svetovych zásob povrchovej sladkej vody. Nachádza sa v Rusku, v ju?nej ?asti Vychodnej Sibíri. Po Kaspickom mori je druhym najv???ím ruskym jazerom. V roku 1996 bolo zapísané do svetového zoznamu dedi?stva UNESCO.
| Lake Baikal* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedi?stva UNESCO | |
| |
| Bajkalské jazero | |
| ?tát |  Rusko
|
| Typ | prírodná pamiatka |
| Kritériá | vii, viii, ix, x |
| Identifika?né ?. | 754 |
| Región** | Severná ázia |
| Súradnice | 53°15′S 108°02′V? / ?53,25°S 108,03°VSúradnice: 53°15′S 108°02′V? / ?53,25°S 108,03°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1996 (20. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísany v zozname Svetového dedi?stva. ** Klasifikované regióny pod?a UNESCO. | |
údaje
upravi?- Poloha: juh vychodnej Sibíri
- Rozmery: 636 x 80 km
- Plocha vodnej hladiny: 31 500 km2
- Najv???ia h?bka: 1 642 m
- Vek: 25 miliónov rokov
- Po?et ostrovov na jazere: 27
- Priezra?nos?: 40 m, v h?bke do 60 m
- D??ka brehovej línie: 2 100 km
- Objem: asi 23 500 km3 = pribli?ne 20 % pitnej vody na Zemi
- Po?et vtekajúcich riek: 337
- Vytekajúce rieky: Angara
Geograficky opis
upravi?
Jazero Bajkal le?í na juhu vychodnej Sibíri na hranici medzi Irkutskou oblas?ou a Burjatskou republikou. Nachádza sa v ňom asi 1/5 v?etkej pitnej vody Zeme, pritom ve?mi ?istej. Bajkal sa tie? vyzna?uje ve?mi pestrou ?ivou prírodou.
Jazero je obklopené horami a vysokymi sopkami, irkutská strana je strm?ia a burjatská sa mierne zva?uje. Oblas? Bajkalu sa zara?uje k územiam s vysokou seizmickos?ou, sú tu ve?mi ?asté zemetrasenia, aj ke? mnohé z nich sú prakticky nepostrehnute?né – ich sila sa pohybuje v rozp?tí jedného a? dvoch stupňov Richterovej stupnice.
Maximálna h?bka jazera je 1 637 m, v?aka ?omu sa Bajkal pova?uje za najhlb?ie jazero na svete. Vzniklo po?as oligocénu pred 30 a? 25 miliónmi rokov zaplavením hlbokého zlomu v zemskej k?re, ktory vznikol ako d?sledok zrá?ky Indickej a Eurázijskej platne po?as Alpínskeho vrásnenia.
Pod?a objemu vody patrí jazeru druhé miesto na svete (prevy?uje ho len Kaspické more). Je to vlastne obrovské vnútrozemské more, 636 km dlhé a 80 km ?iroké.
Do jazera sa vlieva 336 riek a potokov. Najv???ie z nich sú Selenga, Horná Angara, Barguzin, Turka, Sarma a iné. Na jazere je 27 ostrovov, z toho 22 stálych a 5 periodicky zaplavovanych. Najv???ími sú ostrovy O?chon (730 km2) a Ve?ky U?kanij (9,4 km2).
Geológia
upravi?
V oblasti Bajkalského jazera dochádza k extenzii zemskej k?ry a vzniku riftu. Nachádza sa tu tzv. Bajkalská riftová zóna. Bajkal sa nachádza na juhu Sibírskej platformy pozd?? Sajano-Bajkalskej sutúry, kaledónskeho horstva. Rift sa za?al vyvíja? v oligocéne.[2] Dne?ny Bajkal je tvoreny tromi men?ími sedimenta?nymi panvami (ju?nou, centrálnou a severnou).
?ivot v jazere
upravi?V zime si na brehoch jazera m??eme v?imnú? ?adové jaskyne a snehové nánosy. Ku koncu zimy dosahuje hrúbka ?adu na Bajkale asi 1 m a v zálivoch a? 2 m. Pri silnom mraze trhliny lámu ?ad a z neho vznikajú samostatné kryhy. D??ka takychto trhlín je 10 – 30 km a ?írka 2 – 3 m. Explózie nastávajú ka?doro?ne pribli?ne v tych istych oblastiach jazera. Sprevádza ich silny praskot, ktory je podobny hrmeniu alebo vystrelu z pu?ky. V?aka prasklinám v ?ade ryby v jazere nezahynú od nedostatku kyslíka. Bajkalsky ?ad je, mimochodom, ve?mi priezra?ny – a ke??e cezeň prenikajú slne?né lú?e, vo vode sa hromadne tvoria riasy nevyhnutné na tvorbu kyslíka.
Pod?a údajov Limnologického in?titútu sa v jazere vyskytuje 2 630 r?znych druhov rastlín a ?ivo?íchov, pri?om 2/3 z nich sú zriedkavé miestne endemity (teda organizmy, ktoré ?ijú len v tomto jazere, nenájdeme ich nikde inde na svete). Patrí medzi ne napr. jediny sladkovodny tuleň na svete ?i ?ivorodá hlbokovodná ryba ?golomjanka“, telo ktorej obsahuje do 30 % tuku. Z ?al?ích ryb sa v Bajkale vyskytujú najm? sih, lieň, jeseter, mieň, ??uka a iné.
Dejiny
upravi?Bajkal k sebe odjak?iva pútal pozornos?. Prvé vedomosti o jazere boli získané v polovici 17. storo?ia (Kurbat Ivanov, Vasilij Kolesnikov, Ivan Pochabov a iní). V 2. polovici 17. storo?ia bolo jazero prvykrát geograficky popísané a boli podniknuté prvé pokusy o vytvorenie mapy (Nikolaj Spafarij, Fiodor Golovon, Ides Izbrandt, Semion Remezov a iní). V rokoch 1771 a? 1772 vykonali ú?astníci expedície Ruskej akadémie vied I. Georgi a Alexandr Pu?kariov vymerania jazera a v roku 1773 zostavili mapu.
Ve?kú úlohu pre vyskum jazera zohralo zalo?enie Vychodosibírskeho oddelenia ruského geografického ústavu (1851), ktoré stálo na ?ele vyskumu Sibíri a Pribajkalska. Známe sú práce V. Dybovského, V. Godlevského, I. ?erského a ostatnych. V rokoch 1896 a? 1902 zostavila Hydrografická expedícia pod vedením F. Dri?enka atlas a lodnú mapu.
V roku 1916 bola zostavená stála komisia pre vyskum Bajkalu pri akadémii vied (NV Nasonov, V. ? Dorogostajskij, II Mesjacev, GJ Vere??agin). Systematicky celkovy prieskum bol za?aty v roku 1925 stacionárom bajkalského oddelenia Akadémie vied ZSSR, ktoré bolo v roku 1928 reorganizované na limnologickú stanici v Listvjanke. Tá sa v roku 1961 zmenila na Limnologicky ústav Sibírskeho oddelenia Akadémie vied ZSSR. V januári 1969 rada ministrov ZSSR prijala ?peciálne uznesenie o ochrane a racionálnom vyu?ívaní prírodného bohatstva povodia Bajkalu.
Referencie
upravi?- ↑ Fact Sheet: Lake Baikal — A Touchstone for Global Change and Rift Studies, júl 1993 (prístup 7. február 2007) (po anglicky)
- ↑ Delvaux, D., Moeys, R., Stapel, G., Petit, C., Levi, K., Miroshnichenko, A., Ruzhich, V., Sankov, V., 1997: Paleostress reconstructions and geodynamics of the Baikal region, Central Asia, Part 2. Cenozoic rifting. Tectonophysics, 282, s. 1 – 38
Iné projekty
upravi?
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bajkalské jazero
Zdroj
upravi?- Tento ?lánok je ?iasto?ny alebo úplny preklad ?lánku Bajkal na ?eskej Wikipédii (?íslo revízie nebolo ur?ené).
