“十三五”规划：推进“互联网+”智能电网建设

百度 他认为，发端于2015年的欧洲难民危机是欧洲地区自二战结束以来所面临的最严重的难民挑战。

Wikipédia je internetová encyklopédia s otvorenym obsahom, ktorú mo?no slobodne upravova? a ?íta?. Je sponzorovaná neziskovou organizáciou Wikimedia Foundation. Má 312 nezávislych jazykovych vydaní vrátane slovenského (ktoré práve ?ítate) a najrozsiahlej?ieho anglického. Wikipédia obsahuje popri ?lánkoch encyklopedického typu aj ?lánky podobajúce sa almanachu, atlasu ?i stránky aktuálnych udalostí. Wikipédia je jednym z najpopulárnej?ích zdrojov informácií na webe s pribli?ne 13 miliardami zobrazení mesa?ne.

Wikipédia
logo
URL	wikipedia.org
Komer?ná	Nie, obsah je pod licenciou CC-BY-SA, predtym GFDL
Typ stránky	Online encyklopédia wiki
Registrácia	Volite?ná
Vlastník	Wikimedia Foundation
Tvorca	Jimmy Wales Larry Sanger
Spustenie	15. januára 2001 (24 rokov a 203 dní)
Náh?ad stránky
úvodná stránka s rázcestím k hlavnym jazykovym verziám.

Wikipédia obsahuje viac ne? 24 miliónov ?lánkov. Najviac ?lánkov je napísanych v angli?tine (viac ako 5 miliónov) a v ?véd?ine (viac ako 3 milióny). Wikipédia bola spustená 15. januára 2001 ako doplnok k expertmi písanej Nupedii. So stále rastúcou popularitou sa Wikipédia stala podhubím pre sesterské projekty ako Wikislovník (Wiktionary), Wikiknihy (Wikibooks) a Wikisprávy (Wikinews) a ?al?ie. ?lánky sú upravované dobrovo?níkmi vo wiki ?tyle, ?o znamená, ?e ich m??e meni? v podstate hocikto, pri?om je zaznamenávaná história revízií. Wikipediáni presadzujú politiku ?nestranného uhlu poh?adu“. Pod?a nej, ak existujú protichodné názory, treba ich uvies? a to bez prikláňania sa k niektorému z nich. Vzh?adom na to, ?e Wikipédia presadzuje otvorenú filozofiu, jednym z jej najv???ích problémov je vandalizmus a nepresnos?.

Charakteristika

Detail na portál Wikipédie

Cie?om Wikipédie je vytvori? vo?ne dostupnú, spo?ahlivú a najv???iu encyklopédiu, pokia? ide o rozsah a d?kladnos?. Wikipédiu jej zakladate? Jimmy Wales charakterizuje ako ?snahu o vytvorenie a distribuovanie vo?ne dostupnej encyklopédie ka?dej osobe na planéte v jej rodnom jazyku, a to v ?o mo?no najlep?ej kvalite.“ Je vytvorená na stránke wikipedia.org pou?itím softvéru zvaného wiki (z havajského slova wiki – rychlo). Wikipédia je WikiWiki, ?o znamená, ?e ka?dy m??e ?ahko upravova? ka?dy (neuzamknuty) ?lánok a uverejni? zmeny ihne?.

Jimmy Wales sa domnieva, ?e Wikipédia raz dosiahne ?tandard, ktory bude porovnate?ny alebo lep?í ako encyklopédia Britannica, a bude publikovaná kni?ne.

Na internete existovalo alebo stále existuje viacero podobnych projektov encyklopédií. Jednym z predchodcov bola slovenská Filozofická hypertextová encyklopédia Filit (Filozofická hypertextová encyklopédia), Tradi?né redaktorské pravidlá a autorské práva na ?lánok sa v niektorych z nich stále pou?ívajú, ako napríklad v odborne písanej Stanfordskej encyklopédii filozofie (Stanford Encyclopedia of Philosophy) a v u? neexistujúcej Nupedii. Neformálnej?ie stránky ako h2g2 alebo Everything2 pí?u a kontrolujú jednotlivci a slú?ia ako v?eobecné príru?ky. Projekty ako Wikipédia, Susning.nu a Enciclopedia Libre pou?ívajú software wiki, v ktorom ?lánky zostavuje ve?ky po?et autorov a neprebieha ?iadna oficiálna forma kontroly. Wikipédia sa stala najv???ou takouto encyklopédiou ?o do po?tu ?lánkov a slov. Na rozdiel od v???iny encyklopédií Wikipédia poskytuje svoj obsah pod licenciou GNU Free Documentation License.

Wikipédia sa sna?í by? encyklopédiou, nie kompletnou zbierkou ?udského poznania. Existuje súbor pravidiel nazvany ?o Wikipédia nie je, ktory definuje druh informácií, ktoré nie sú vhodné na uverejnenie. Tieto pravidlá sú ?asto citované v sporoch o to, ?i by konkrétny obsah mal by? pridany, odstráneny alebo upraveny.

Jazykové verzie

Nárast po?tu ?lánkov v niektorych vybranych jazykovych verziách Wikipédie do roku 2010

V roku 2019 Wikipédia existovala v 303 jazykovych verziách (z toho asi 301 aktívnych), pri?om 61 verzií obsahovalo viac ako 100 000 ?lánkov. P?? najv???ích jazykovych verzií v zostupnom poradí boli anglická, cebuánska, ?védska, nemecká a francúzska. Medzi 40 najv???ích Wikipédií patrí aj slovenská verzia, ktorá má v sú?asnosti 255 039 ?lánkov.

Jednotlivé jazykové verzie fungujú nezávisle jedna od druhej a nezasahujú si do obsahov. Obrázky je mo?né medzi wikiprojektmi zdie?a? pomocou Wikimedia Commons.

Tu je uvedeny zoznam desiatich najv???ích a ?iestich ?al?ích vybratych verzií Wikipédie, usporiadanych pod?a po?tu ?lánkov (19. september 2023):

1. angli?tina (6 715 796)
2. cebuán?ina (6 122 021) (jazyk, ktorym hovorí 21 miliónov obyvate?ov Filipín)
3. nem?ina (2 836 388)
4. ?véd?ina (2 571 744)
5. francúz?tina (2 553 451)
6. holand?ina (2 132 471)
7. ru?tina (1 938 069)
8. ?paniel?ina (1 892 942)
9. talian?ina (1 826 948)
10. egyptská arab?tina (1 619 405)

Z ?al?ích potom napríklad:

• 28. ?e?tina (531 945)
• 29. ma?ar?ina (530 346)
• 39. esperanto (343 219 )
• 41. wale?tina (279 379)
• 42. sloven?ina (255 039)
• 46. zjednodu?ená angli?tina (239 159)

úpravy

Wikipédia zaznamenáva zmeny, ktoré sa udejú v ?lánkoch. Zmeny sú na tomto obrázku zvyraznené farebne.

V?etci náv?tevníci m??u upravova? ?lánky a zobrazova? preh?adne v?etky zmeny (históriu – teda rozdiely medzi jednotlivymi úpravami) v nich. Pomocou Zobrazi? históriu sa zmeny zobrazia farebne. Wikipédia je postavená na viere, ?e spolupráca medzi pou?ívate?mi ?asom zlep?í kvalitu ?lánkov, podobne ako sp?sob vyvoja open-source softvéru. Jej autori nemusia by? odborníci alebo ma? kvalifikáciu v rámci témy, ktorú editujú. U?ívatelia sú upozornení na fakt, ?e ich príspevok m??e by? ?nemilosrdne upraveny a prerozdeleny pod?a v?le” hocikym, kto si to praje. Príspevky nie sú kontrolované ?iadnym konkrétnym u?ívate?om alebo skupinou, rozhodnutie tykajúce sa obsahu a pravidiel uverejňovania sa uskuto?ňuje pomocou súhlasu a ob?asnym hlasovaním, hoci Jimmy Wales si udr?iava právo kone?ného rozhodnutia.

Práve z d?vodu otvorenosti Wikipédie ?asto vznikajú tzv. korek?né vojny a dlhotrvajúce spory medzi redaktormi, ktorí navzájom nesúhlasia. Práca ?lenov Wikipédie je ozna?ovaná ako spolupráca – akysi spolo?ensky darvinovsky evolu?ny proces. ?lánky sú v?dy predmetom úpravy, preto Wikipédia nikdy nevyhlási ?iaden ?lánok ako dokon?eny, no vandalizmus v?dy bol a bude ve?kym problémom Wikipédie.

Pravidlá

Wikipédia po?aduje, aby jej prispievatelia zaujali nestranny uhol poh?adu. Nestranny uhol poh?adu formuluje cie? encyklopédie rad?ej opísa? spory, ako sa do nich zapája?. Ak by to bolo dosiahnute?né, Wikipédia by nebola napísaná z jedného objektívneho poh?adu na vec, ale by dokonale prezentovala v?etky poh?ady na vec, pripisované ich prívr?encom v neutrálnej forme. Pravidlá ?alej uvádzajú, ?e názor by mal zodpoveda? postoju. Toto pravidlo je kritizované za to, ?e je nedosiahnute?né s mno?stvom zdiskreditovaného materiálu a povo?uje reprezentáciu mravne urá?livych názorov. Názory alebo teórie, ktoré predtym neboli publikované, sa pova?ujú za ?prvotny vyskum”, ?o nie je povolené. Pravidlo ??iaden prvotny vyskum“ hovorí, ?e takyto materiál nem??e by? prezentovany v súlade s pravidlom o nestrannom uhle poh?adu a ?e redaktorove vlastné, originálne názory alebo stanoviská nebudú zverejnené.

Redaktori Wikipédie dodato?ne udr?iavajú aj mno?stvo menej podstatnych pravidiel a in?trukcií. Na rozdiel od inych wiki, ako napríklad Ward Cunningham Portland Pattern Repository, Wikipediáni pou?ívajú ?diskusné” stránky na to, aby spolu diskutovali o zmenách uskuto?nenych v ?lánkoch. Redaktori Wikipédie ?asto menia, prená?ajú alebo odstraňujú príspevky, ktoré sú pre encyklopédiu nevhodné, ako napríklad slovníkové vyklady hanlivych slov alebo originálne texty. Jednotlivé verzie Wikipédií si obvykle ur?ujú vlastné dodato?né spolo?né pravidlá.

Autori

Medzi redaktormi na Wikipédii nie je ?iaden oficiálny rozdiel a rozhodnutia sú pokia? mo?no uskuto?ňované na základe zhody medzi zú?astnenymi. Po?as januára 2005 mala Wikipédia pribli?ne 13 000 pou?ívate?ov, ktorí v priebehu mesiaca urobili najmenej 5 úprav, z toho 9 000 aktívnych pou?ívate?ov pracovalo na troch najv???ích jazykovych verziách. E?te aktívnej?ia skupina pozostávajúca z asi 3 000 redaktorov urobila viac ako 100 úprav za mesiac, skoro polovica z tychto redaktorov pracovala na troch najv???ích edíciách Wikipédie. Na základe údajov z Wikipédie, jedna ?tvrtina príspevkov pochádza od pou?ívate?ov bez registrácie, ktorí pravdepodobne nie sú redaktormi.

Udr?iavanie Wikipédie je vykonávané pomocou skupinky dobrovo?nych projektantov, správcov a administrátorov, ktorych sú stovky. Administrátori sú najv???ou skupinou, majú v zmysle pravidiel privilégiá s mo?nos?ou zabránenia tomu, aby boli ?lánky editované, odstránené, alebo majú právo blokova? pou?ívate?ov, aby upravovali ?lánky. Ve?a pou?ívate?ov bolo do?asne alebo permanentne blokovanych od upravovania ?lánkov na Wikipédii. Vandalizmus a malé prehre?ky vo?i pravidlám m??u vyústi? k do?asnému blokovaniu alebo varovaniu, zatia? ?o dlhodobé alebo trvalé zablokovania prístupu sú pride?ované Jimmym Walesom alebo Arbitrá?nym vyborom pre dlhotrvajúce a vá?ne priestupky.

Hodnotenia

Tvrdenie Wikipédie, ?e je encyklopédiou, je polemické. Wikipédia byva kritizovaná za nedostatok spo?ahlivosti, úplnosti a d?veryhodnosti (lebo nie je písaná expertmi). Medzi mnohymi knihovníkmi, akademikmi a redaktormi inych oficiálne písanych encyklopédií Wikipédia nie je, alebo je len zriedkavo pova?ovaná za zdroj, na ktory je mo?né sa odvoláva?. Wikipédia má dostato?nú kvalitu, uznanú aj inymi aspoň v jednej oblasti, predov?etkym vyhrala porovnávací test nemeckého ?asopisu c’t. Je uznávaná hlavne za vo?ny obsah a mo?nos? editovania hocikym.

Kvalita

Kritici tvrdia, ?e povolenie editova? Wikipédiu hocikym ju robí nespo?ahlivou. Wikipédia neobsahuje ?iadnu oficiálnu zlo?ku, ktorá by sa zaoberala overovaním faktov a samotní redaktori nie v?dy musia by? dobre oboznámení s témou, o ktorej pí?u. V rozhovore s The Guardian sa knihovník Philip Bradley vyjadril, ?e ?on by nepou?íval Wikipédiu a nie je si vedomy jediného knihovníka, ktory by Wikipédiu pou?íval. Hlavnym problémom je nedostatok autority. Od vydavate?stva tla?enych publikácií je mo?né o?akáva? záruku, ?e ich informácie sú spo?ahlivé, preto?e na tom závisí ich ?ivobytie. Na rozdiel od nie?oho takého (Wikipédia), ?o sa zobrazuje na obrazovke.“ (Waldman, 2004). Podobne reaguje aj vedúci redaktor Encyklopédie Britannica Ted Pappas, ktory sa v The Guardian vyslovil: ?Predpoklad pre Wikipédiu je, ?e postupnym vylep?ovaním sa zdokonalí do bezchybnosti, no tento predpoklad v?bec nie je dokázany.“ O Wikipédii ako o zdroji informácií sa vyjadril Danah Boyd v roku 2005: ?Nikdy to nebude encyklopédia, ale bude obsahova? rozsiahlu znalos?, ktorá bude celkom hodnotná pre iné ú?ely. No aj napriek tomu tradi?né encyklopédie stále obsahujú legálne odvolanie, ktoré vyhlasuje, ?e odmietajú akúko?vek zodpovednos? za chyby v publikácii.“

Bu? smely sa stalo neoficiálnym sloganom Wikipédie.

V roku 2004, v ?lánku ?Na d?vere zalo?ená encyklopédia“ byvaly redaktor encyklopédie Britannica Robert McHenry kritizoval postupy a písanie: ?Akoko?vek blízko budú ?lánky Wikipédie k spo?ahlivosti, bude nav?dy otvorená neinformovanym a pologramotnym ?u?om, ktorí do v?etkého strkajú nos… Pou?ívate?, ktory nav?tívi Wikipédiu, aby sa nie?o nau?il, bude v?dy akoby v pozícii náv?tevníka verejného WC. Bu? je na prvy poh?ad za?pinené, tak?e ka?dy vie, ?e si má da? pozor, alebo bude vyzera? celkom ?isto, ?o m??e vyvola? falo?ny pocit bezpe?ia. No dany ?lovek nikdy s ur?itos?ou nevie, kto pou?il toto zariadenie pred ním.“ Aaron Krowne napísal ?lánok, ktorym vyvracal metódy pou?ité McHenrym a nazval ich ?SNP“ (angl. FUD), ?o je marketingová technika ?strachu, neistoty a pochybnosti“. Byvaly ?éfredaktor Larry Sanger kritizoval Wikipédiu koncom roka 2004 za to, ?e opovrhuje odbornos?ou. Nesk?r e?te obvinil v???inu tych, ktorí poskytujú internetové slu?by, ?e ?okupujú“ Wikipédiu. Wikipédia verí, ?e jej proces upravovania ?lánkov bude tym, ?e jej obsah je vystaveny mno?stvu u?ívate?ov, ?asom vies? k presnosti informácií. S odvolaním na Linisov zákon o rozvoji otvoreného zdroja sa predtym Sanger vyjadril: ?Za predpokladu dostatku o?í, v?etky chyby mo?no ?ahko prehliada?“. Technologická osobnos? Joi Ito o Wikipédii napísal: ?Hoci tro?ku zále?í na oblasti, otázkou stále ostáva, ?i je pravdivé to, ?o pochádza z vierohodného zdroja, alebo zo zdroja, ktory si prezreli tisíce ?udí (s mo?nos?ou komentára) a pre?ilo to.“ Naopak, autori, ktorí sa podie?ali na neformálnom teste o zistení schopnosti Wikipédie skorigova? mylné informácie, poznamenali: ?to nie je mechanizmus, ktory fakty overuje, ale sk?r je to forma volebného systému“ a ten fakt, ktory o?ividne nevyzerá ve?mi klamlivo, m??e by? prijaty za pravdu.

Wikipédia bola obvinená za nedostatok schopnosti rozumie? ?irokému spektru tém. Prí?inou je dobrovo?ná povaha projektu a celková zaujatos? jej prispievate?ov. ?éfredaktor Encyklopedie Britannica Dale Hoiberg tvrdí: ??udia pí?u o veciach, ktoré ich zaujímajú, tak?e ve?a inych tém ostane nezahrnutych. Príspevok na Hurikán Francis je p??krát dlh?í ako ?lánok o ?ínskom umení a príspevok o Coronation Street je dvakrát taky dlhy ako ?lánok o Tonym Blairovi.“ Prvy ?éfredaktor Nupedie Larry Sanger povedal: ?Ke? treba písa? o pomerne odbornych témach (mimo záujmu mnoho prispievate?ov), tak d?veryhodnos? celého projektu je nevyvá?ená.“

Wikipédia je riadená nestrannos?ou

Na druhej strane bola Wikipédia pochválená za to, ?e umo?ňuje aktualizáciu ?lánkov alebo sú nové ?lánky vytvorené ako reakcia na ur?itú udalos?. Napríklad v tom ?ase aktuálny ?lánok o zemetrasení v Indickom oceáne z roku 2004 na anglickej verzii Wikipédie bol po incidente novinármi ?asto citovany. Redaktori médií taktie? tvrdia, ?e encyklopédia ako Wikipédia má mnohokrát v???ie mo?nosti obsiahnu? viac tém, ako m??u obsiahnu? tla?ené formy encyklopédií.

Navy?e, malo by sa spomenú?, ?e Hoibergove príklady u? neplatia od mája 2005: ??lánok o ?ínskom umení je skoro trikrát taky dlhy ako ?lánok o Hurikáne Francis a ?lánok o Tonym Blairovi je zhruba o 50 % dlh?í ne? ten o Coronation Street. Aby sme dali veci na správnu mieru, zmienené ?lánky boli uvedené len ako príklady zaujatého spravodajstva, av?ak taktie? m??e poukazova? na to, ako sa Wikipédia postupne pribli?uje k rozumnej rovnováhe.“

Nemecky po?íta?ovy magazín c’t uskuto?nil porovnanie Wikipédie, Brockhaus premium a Microsoft Encarty v októbri 2004. Experti hodnotili 66 ?lánkov z r?znych oblastí. V celkovom skóre Wikipédia dostala 3,6 z 5 bodov (slab?ia dvojka), Brockhaus Premium 3,3 a Microsoft Encarta 3,1. V rozbore o online encyklopédiách profesori Emigh a Herring z Indianskej Univerzity napísali: ?Wikipédia sa zdokona?uje, ?peciálne v oblastiach, kde má silné zastúpenie, ako sú technológia a sú?asné dianie.“

Komunita

Wikipédia má komunitu pou?ívate?ov, ktorych je pomerne málo, ale sú ve?mi aktívni. Emigh a Herring tvrdia: ?Pár aktívnych pou?ívate?ov vystupujúcich spolo?ne s danymi pravidlami a systémom vo?nej úpravy m??e dosiahnu? podstatnú kontrolu nad obsahom produkovanom v systéme, doslova mazajúc rozmanitos?, polemiku, rozporuplnos? a zosúla?ujúc názory prispievate?ov.“ Redaktori na Wikinfo, ?o je vetva Wikipédie, rovnako tvrdia, ?e noví alebo kontroverzní redaktori sú nespravodlivo ozna?ovaní ako ?trolovia“ (sami poburujú, odmietajú, narú?ajú diskusie, alebo takúto správy ?íria) alebo ?problémoví pou?ívatelia“ a je im zabránené v editovaní ?lánkov. Jej komunita je kritizovaná za to, ?e od pou?ívate?ov, ktorí podávajú s?a?nosti na kvalitu ?lánkov, o?akáva, aby sami tieto ?lánky aj opravili.

Niektorí prispievatelia sa s?a?ujú, ?e upravovanie Wikipédie je ve?mi únavné v prípade konfliktov. Taktie? sa s?a?ujú na fakt, ?e Wikipédia v zna?nej miere uprednostňuje prispievate?ov, ktorí majú svojrázne názory, preto?e nikto nemá ?as ani energiu im tieto zaujaté názory vyvráti?.

Na druhej strane je v?ak Wikipédia, ako tvrdia jej redaktori, ve?mi hodnotná ako spolo?enská komunita. Napríklad autori m??u by? po?iadaní, aby obhájili, resp. objasnili svoju prácu a tieto spory sa dajú ?ahko vidie?. Jednotlivé verzie Wikipédie ?asto obsahujú ?konzulta?né oddelenie“, kde táto komunita odpovedá na otázky.

Ocenenia

Jimmy Wales

Wikipédia vyhrala dve hlavné ocenenia v máji 2004. Prvú cenu ?Golden Nica“ udelila Prix Ars Electronica za ?digitálnu komunitu“. Vyhrou bol grant vo vy?ke 10 000 eur plus pozvánka do Rakúska na PAE festival kybernetického umenia (PAE Cyberarts Festival). Druhou cenou bolo ?internetové vyznamenanie“ udelené rozhodcami za kategóriu komunita. Wikipédia bola taktie? nominovaná na cenu ?Najlep?ie metódy“ (Best Practices). V septembri 2004 Japonská reklamná asociácia (Japan Advertisers Association) ocenila japonskú Wikipédiu cenou ?Vytvorenie internetovej siete” (Web Creation Award). Táto cena, ktorá sa obvykle dáva jednotlivcom za obrovsky prínos pre internetovú sie? v Japonsku, bola udelená dlhoro?nym prispievate?om na po?es? celého projektu.

Wikipédia taktie? získala pochvalu od zdrojov ako BBC News, USA Today, The Economist, Newsweek, BusinnesWeek, Chicago Sun-Times, Time Magazine a Wired Magazine. Ocenenia pre Wikipédiu a úryvky z tla?e sú evidované prispievate?mi Wikipédie na jej stránkach.

Prvého júna 2005 PC World magazín zverejnil zoznam ?100 Najlep?ích produktov roku 2005“ v júlovom vydaní. Wikipédia bola sú?as?ou tohto zoznamu. Magazín tvrdí, ?e ich ceny sú ude?ované za vynikajúce produkty, ktoré kombinujú praktické prvky s inováciou. Napriek ustanoveniu, nie v?etky produkty sú komer?né a Wikipédia je jedna z 23 ocenenych, ktoré sú zadarmo. Wikipédia bola na 60. mieste tohto rebrí?ka, na vrchole ktorého bol internetovy prehliada? Mozilla Firefox. Zoznam, na ktorom dominoval po?íta?ovy softvér a hardvérové produkty, obsiahol iba malé mno?stvo inych web stránok. Medzi nimi Google, Flickr a Internet Archive. Na 33. mieste sa umiestnila stránka The New York Times, ako sa zdá, jediná iná stránka poskytujúca informácie. V tom istom mesiaci bola aplikácia Wikipédie pre po?íta? Apple Mac OS X ?Tiger”, pou?ívaná programom Apple Dashboard, umiestnená na 3. mieste pod?a po?tu stiahnutí, ke? rozdrvila komer?nú encyklopédiu Britannica, ktorá sa neumiestnila ani len v prvej 50-ke.

História

Wikipédia má p?vod v Nupedii

Wikipédia má p?vod v Nupedii. Za?ala toti? ako doplnkovy projekt Nupedie, bezplatnej online encyklopédie, ktorej ?lánky boli vytvárané odborníkmi. Nupedia bola zalo?ená 9. marca 2000 a bola vo vlastníctve internetovej spolo?nosti Bomis, Inc. Vedúcimi postavami boli Jimmy Wales, Bomis CEO a ?éfredaktor pre Nupediu a nesk?r aj Wikipédiu Larry Sanger. Sanger opísal Nupediu ako encyklopédiu, ktorá sa od ostatnych lí?ila otvorenym obsahom bez obmedzenia ve?kosti a bola dostupná na internete. Nereprezentovala zaujatos? v d?sledku verejného charakteru a dostupnosti ?irokému spektru prispievate?ov. Zo za?iatku mala Nupedia 7 krokov, ako prekontrolova? obsah ?lánkov. Mala na to najatych expertov, no tento sp?sob sa ukázal ako ve?mi pomaly. Nesk?r pri?iel plán, ako si vynahradi? stratené investície pou?itím reklám. Spo?iatku mala vlastnú licenciu pod Nupedia Open Content Licence, no nesk?r pre?la na GNU Free Documentation License. Udialo sa tak na naliehanie Richarda Stallmana a súviselo to so vznikom Wikipédie.

Wikipédia oficiálne za?ala svoje p?sobenie na internete 15. januára 2001 ako jednojazy?ná verzia na adrese wikipedia.com. Do 10. januára 2001 bola Wikipédia ?as?ou Nupedie, do ktorej mohla verejnos? prispieva? ?lánkami, ktoré boli po revízii za?lenené do Nupedie. 15. januára bola spustená nanovo, tentokrát u? bez závislosti na Nupedii na doménach wikipedia.com a wikipedia.org, ktoré boli zaregistrované 12. a 13. januára 2001. Odvtedy u? Wikipédia funguje ako samostatny projekt bez Nupedie. Pravidlo ?neutrálneho poh?adu na vec“ (teraz po slovensky ako nestranny uhol poh?adu) bolo ustanovené v prvych mesiacoch, ?o kopírovalo pravidlo o ?nezaujatom stanovisku“ ako mala Nupedia. Wikipédia skoro získala prispievate?ov z Nupedie a ich vyh?adávací program. Koncom prvého roka Wikipédia obsahovala asi 20 000 ?lánkov v 18 jazykovych edíciách. Koncom roka 2002 u? mala 26 jazykovych verzií, koncom roka 2003 to bolo u? 46 a v roku 2004 to bolo 161 jazykovych verzií. Nupedia a Wikipédia sú?asne existovali a? dovtedy, pokia? v roku 2003 p?vodné servery neboli natrvalo odstavené a texty Nupedie boli prenesené do Wikipédie.

Wikipédia tradi?ne meria svoju ve?kos? po?tom ?lánkov. V prvych dvoch rokoch rástla o nieko?ko stoviek ?lánkov denne. Anglická Wikipédia dosiahla mí?nik 100 000 ?lánkov 22. januára 2003. V roku 2004 ?lánky rástli v po?te asi 1 000 a? 3 000 ?lánkov za deň. Dokopy vo v?etkych jazykovych verziách dosiahla po?et ?lánkov 500 000 dňa 25. februára 2004. Wikipédia dosiahla miliónty ?lánok 20. septembra 2004, v tej dobe existovalo u? 105 jazykovych verzií.

19. januára 2004 bola vytvorená (prelo?ená) hlavná stránka slovenskej Wikipédie. 20. január 2004 bol vytvoreny prvy a potom ?al?í u?ívatelia na sk.wikipedia.org.

20 rokov existencie

15. januára 2021 oslavovala Wikipédia 20. vyro?ie svojho vzniku, preto?e uplynulo 20 rokov od spustenia web stránky Wikipédie v roku 2001, na úvod v anglickej mutácii. Prvy zachovany text na hlavnej stránke Wikipédie je z 15. januára 2001 a znel: ?This is the new WikiPedia!“. Najstar?ia verzia archivovaná mimo Wikipédie je z 30. marca 2001 u? s 3 000 ?lánkami.

Wikipédia a Wikimedia Foundation si pripomínali toto vyro?ie r?znymi udalos?ami. K tejto udalosti bolo vytvorené video, pieseň (ba dokonca hymna) Wikipédie, ktorú odvysielalo pri tejto príle?itosti aj Fun rádio. Tla?ené a internetové média si túto udalos? pripomenuli vo svete ako aj na Slovensku. Téme sa tie? venovali viacerí slovenskí blogeri. Pri tejto príle?itosti boli vytvorené r?zne grafické návrhy znázorňujúce Wikipédiu ale aj zaujímavy preh?ad naj?ítanej?ích ?lánkov za poslednych 20 rokov v 8 jazykoch. Vo v?etkych 8 jazykoch to bolo v roku 2020 heslo Pandémia ochorenia COVID-19.

Softvér a hardvér

Wikipédia funguje na programe MediaWiki s otvorenym zdrojovym kódom. Server je situovany na Floride v USA. MediaWiki je tretia fáza programového softvéru Wikipédie. P?vodne Wikipédia fungovala na programe UseModWiki od Clifforda Adamsa (fáza 1). Na vytvorenie liniek najprv program vy?adoval CamelCase, nesk?r bolo umo?nené pou?íva? dvojité zátvorky. V januári 2002 Wikipédia za?ala fungova? na PHP wiki s MySQL databázou. Tento softvér (fáza 2) bol zostaveny Magnusom Manskem ?pecificky pre Wikipédiu. Bolo vykonanych nieko?ko úprav tohto programu, aby sa vylep?il vykon. Nakoniec bol program prepísany nanovo, tentokrát sa o to postaral Lee Daniel Crocker. Jeho ?innos? za?ala v júli 2002. Tretia fáza softvéru bola nazvaná MediaWiki. Dostala sa pod licenciu GNU General Public License a je pou?ívaná v?etkymi projektmi Wikipédie.

Wikipédia za?ala svoje p?sobenie na jedinom serveri. V januári 2005 projekt be?al u? na 39 serveroch umiestnenych na Floride. Zostava obsahovala jeden server s hlavnou databázou, ktorá fungovala pod MySQL, po?etny set závislych databázovych serverov, 21 internetovych serverov fungujúcich na Apache a sedem Squid Cache serveroch.

U? prvy ty?deň júna 2005 sa zoskupenie serverov rozrástlo na viac ako 60 a na po?iadavku zariadenia, kde boli umiestnené, museli by? v?etky servery (viac alebo menej úspe?ne) premiestnené do novej budovy na opa?nej strane ulice v centre Tampy (okolo 4:30 ráno).

Wikipédia na ?kolách

Ako internetová encyklopédia je Wikipédia hodnotnym zdrojom informácií pre ?tudentov. Hotové a preh?adne usporiadané informácie sú v?ak brané ako nedostato?ne kvalitné alebo ako príli? ?ahko dostupné – teda ?e ?tudenti sa nenamáhajú získava? informácie z r?znych kníh a inych zdrojov, ale jednoducho informácie získajú z internetu. Pre ?kolstvo je Wikipédia ve?mi novy zdroj informácií, pri?om ka?dá vzdelávacia in?titúcia má iny vz?ah k editovaniu a hlavne získavaniu dát. Pou?íva sa hlavne na informatike.

Alternatívny prístup

Niektoré vzdelávacie in?titúcie majú alternatívny poh?ad na Wikipédiu. Ak má ?tudent zdokona?ova? svoje vedomosti v danom odbore, m??e by? vedeny k roz?irovaniu a upravovaniu obsahu Wikipédie, pri?om akéko?vek ním urobené úpravy je mo?né vidie? v histórii úprav. Vzh?adom na to, ?e je celá encyklopédia na internete a jej upravovanie nevy?aduje vysoké technické znalosti, m??u na jednom projekte spolupracova? viacerí ?udia z r?znych krajín a m??u ?asom upravova? aj nimi vytvorené chybné informácie.

Poznámky

1. ^ Po?et zobrazení za mesiac Archivované 2025-08-06 na Wayback Machine. ?tatistika, 2011, 2012.
2. ^ Denná náv?tevnos?. ?tatistika Wikipédie, 1. január 2005.

Literatúra

• KEEN, Andrew. The Cult of the Amateur (How Today's Internet is Killing Our Culture). [s.l.] : Doubleday/Currency, 2007. 228 s. ISBN 978-0-385-52080-5. (po anglicky)
• LIH, Andrew. The Wikipedia Revolution (How a Bunch of Nobodies Created the World's Greatest Encyclopedia). [s.l.] : Hyperion Books, 2009. 246 s. ISBN 978-1-4013-0371-6. (po anglicky)
• BRO?, Petr, a kol. Wikipedie : pr?vodce na cestě za informacemi. 1. vyd. Kralice na Hané : Computer Media, 2010. 136 s. ISBN 978-80-7402-062-9. (po ?esky)
• LOVINK, Geert; TKACZ, Nathaniel. Critical Point of View (A Wikipedia Reader). [s.l.] : Institute of Network Cultures, 2011. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-90-78146-13-1. (po anglicky)
• JEMIELNIAK, Dariusz. Common Knowledge? (An Ethnography of Wikipedia). [s.l.] : Stanford University Press, 2014. 311 s. ISBN 978-0-8047-8944-8. (po anglicky)
• BRUCKMAN, Amy. Should You Believe Wikipedia? (Online Communities and the Construction of Knowledge). [s.l.] : Cambridge University Press, 2022. 272 s. ISBN 978-1-108-49032-0. (po anglicky)
• FORD, Heather. Writing the Revolution (Wikipedia and the Survival of Facts in the Digital Age). [s.l.] : MIT Press, 2022. 184 s. ISBN 978-0-262-04629-9. (po anglicky)

Pozri aj

• Slovenská Wikipédia
• Wikipédia:O Wikipédii
• Wikipédia:Napísali o Wikipédii

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wikipédia

Externé odkazy

• Slovenská Wikipédia
• Medzinárodná verzia