27分8次助攻 球队失利难掩方硕光芒
| Moldavská sovietska socialistická republika Молдавская Советская Социалистическая Республика Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ
| |||||||||||||
| Hymna: Молдова ку доинэ стрэбунэ пэ плаюр (1945-1980) Молдова Советикэ (1980-1991) | |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Rozloha
|
33 843 km2
| ||||||||||||
| Obyvate?stvo | |||||||||||||
Po?et obyvate?ov
|
4 337 600 (1989)
| ||||||||||||
| ?tátny útvar | |||||||||||||
Matersky ?tát
|
|||||||||||||
Vznik
|
|||||||||||||
Zánik
|
23. mája 1991 (premenovanie na Moldavskú republiku)
27. augusta 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR) 26. decembra 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska) | ||||||||||||
| |||||||||||||
.svg)
.svg)
.svg){kind=small}
Moldavská sovietska socialistická republika (skrátene Moldavská SSR, Moldavsko, Moldava; po moldavsky: Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ) bola jedna z republík Sovietskeho zv?zu v období od 2. augusta 1940 - 27. augusta 1991. Nachádzala sa juhozápade európskej ?asti ZSSR a hrani?ila s Rumunskom (na západe) a s Ukrajinskou SSR (na vychode). Rozloha krajiny ?inila 33,7 tisíc km2 a s po?tom obyvate?ov 4 337 000 obyvate?ov bola 9. najpo?etnej?ou krajinou Sovietskeho zv?zu. Hlavnym mestom Moldavskej SSR bolo mesto Ki?iňov.
Dejiny
upravi?Pripojenie Besarábie k Sovietskemu zv?zu
upravi?Dňa 23. augusta 1939 bola medzi Nemeckom a Sovietskym zv?zom podpísaná zmluva o neúto?ení, v ktorej sa Adolf Hitler a Josif Vissarionovi? Stalin v tajnej klauzule dohodli na podelení sfér vplyvu vo vychodnej Európe a na?rtli záujem Sovietskeho zv?zu získa? od Rumunska územie Besarábie. V júni o rok nesk?r (26. a 27. jún 1940) Stalin poslal rumunskej vláde po?iadavku vráti? Besarábiu Sovietskemu zv?zu, s ?ím muselo Rumunsko bezpodmiene?ne súhlasi?. Na druhy deň (28. jún 1940) rumunské vojská na tomto území vystriedala ?ervená armáda a Rumunsko stratilo kontrolu nad situáciou v Besarábii.
Vznik Moldavskej SSR
upravi?Za?iatkom augusta 1940 (2. august) bol na siedmom zasadaní Najvy??ieho sovietu ZSSR prijaty zákon o vytvorení Moldavskej SSR. Jej sú?as?ou sa stalo mesto Ki?iňov a 6 z 9 oblastí Besarábie a Tiraspol so 6 oblas?ami Modavskej ASSR so 14. Ostatné oblasti tejto republiky sa stali sú?as?ou Ukrajinskej SSR. Nesk?r v novembri roku 1940 sa hranica medzi susednymi socialistickymi ?tátmi ?tátmi zmenila. Tieto zmeny sa dotkli pohrani?ného obyvate?stva oboch krajín a men?ín Moldavcov, Ukrajincov, Bulharov a Rusov.
Vyhlásenie nezávislosti Moldavska
upravi?Dňa 23. júna 1990 Moldavsko vyhlásilo svoju suverenitu a 27. augusta 1991 po rozpade svojho predchodcu - Moldavskej SSR - nezávislos?. Prvy prezidentom Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktory s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunsky jazyk za úradny jazyk v krajine. Toto bola jedna z dvoch prí?in zorganizovania v?e?udového hlasovania v Podnesterskej republike[1]. Dňa 17. marca 1991 sa konalo celozv?zové referendum o otázke zachovania Zv?zu sovietskych socialistickych republík[2], ale mocenské orgány Moldavska zabraňovali uskuto?neniu tohto referenda na území republiky.
Poznámky
upravi?- ^ Druhá sa tykala celozv?zového referenda o zachovaní ZSSR.
- ^ Preto ústredné republikánske vybory referenda nevznikli a hlasovalo sa len vo vojenskych ?astiach - na ?avom brehu Dnestra a v Benderách. Zo 700 893 právoplatnych hlasov voli?ov sa a? 98,3 % vyjadrilo za zotrvanie krajiny v Sovietskom zv?ze.
Zdroj
upravi?- История Республики Молдова. С древнейших времён до наших дней = Istoria Republicii Moldova: din cele mai vechi timpuri pin? ?n zilele noastre / Асоциация учёных Молдовы им. Н. Милеску-Спэтару. — изд. 2-е, переработанное и дополненное. — Кишинёв: Elan Poligraf, 2002. — С. 219—332. — 360 с. — ISBN 9975-9719-5-4
- Стати В.: История Молдовы. — Кишинёв: Tipografia Central?, 2002. — С. 356—385. — 480 с. — ISBN 9975-9504-1-8
- Молдавская Советская Социалистическая Республика. — Кишинёв: Главная редакция Молдавской Советской Энциклопедии, 1979.
- История Молдавской ССР. С древнейших времён до наших дней. — Кишинёв: Штиинца, 1982. — С. 347—527.