普安古茶树保护全球公益众筹 侯耀华等参与认养

百度 本来我想问一句，何炅先前何不这么干？这话且咽下，何炅能如此回应社会之疑，OK。

Sovietsky zv?z, dlhy tvar Zv?z sovietskych socialistickych republík (skratka: ZSSR; rus. Союз Советских Социалистических Республик (СССР) – Sojuz Sovetskich Socialisti?eskich Respublik (SSSR); hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialisticky zv?zovy ?tát rozprestierajúci sa na území vychodnej Európy, strednej a severnej ázie, ktory existoval v rokoch 1922 a? 1991. Svojou rozlohou 22,4 milióna km2 zaberal takmer jednu ?estinu sú?e sveta. Bol najv???ím ?tátom v histórii ?udstva. Jeho hlavnym mestom bola Moskva.

Zv?z sovietskych socialistickych republík Союз Советских Социалистических Республик ↓ 1922 – 1991 ↓ vlajka znak
Hymna: Интернационал (1922 – 1944) Internacional (Internacionála) Государственный гимн Советского Союза (1944 – 1991) Gosudarstvennyj gimn Sovetskogo Sojuza (?tátna hymna Sovietskeho zv?zu)
Motto: Пролетарии всех стран, соединяйтесь! Proletarii vsech stran, sojediňajtes! (Proletári v?etkych krajín, spojte sa!)
Geografia Sovietsky zv?z po druhej svetovej vojne
Hlavné mesto	Moskva
Rozloha	22 402 200 km2 (v roku 1989)
Najvy??í bod	?tít komunizmu (7 495 m n. m.)
Najdlh?ia rieka	Jenisej (5 539 km)
Obyvate?stvo
Po?et obyvate?ov	286 730 819 (1989)
Národnostné zlo?enie	Rusi (50,8 %, 1989), Ukrajinci (15,5 %, 1989), Uzbeci (5,8 %, 1989), Bielorusi (3,5 %, 1989) a mnoho ?al?ích národov a etník
Jazyky	ru?tina plus ?al?ích 14 oficiálnych jazykov
Nábo?enstvo	?tátom propagovany ateizmus, ?alej pravoslávie, islam
?tátny útvar
?tátne zriadenie	federatívna socialistická republika (de iure) diktatúra jednej strany (de facto)
Mena	sovietsky rube? (руб) (SUR)
Vznik	30. decembra 1922 (spojením ?tyroch sovietskych socialistickych republík)
Zánik	26. decembra 1991 (deklaráciou ?. 142-H Najvy??ieho sovietu ZSSR, ktory oficiálne uznal rozpustenie ZSSR ako ?tátu a subjektu medzinárodného práva)
Predchádzajúce ?táty: Ruská sovietska federatívna socialistická republika Ukrajinská sovietska socialistická republika Bieloruská sovietska socialistická republika Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika Bucharská ?udová sovietska republika Chorezmská ?udová sovietska republika Estónsko Loty?sko Litva Tuvianska aratská republika Nástupnícke ?táty: Rusko Ukrajina Bielorusko Moldavsko Gruzínsko Arménsko Azerbajd?an Kazachstan Uzbekistan Turkménsko Tad?ikistan Kirgizsko Estónsko Loty?sko Litva

?tatistiky OSN vy?leňovali ZSSR pre jeho obrovskú rozlohu a spolo?ensko-hospodársku ?pecifickos? ako osobitny, svetadielom zodpovedajúci celok. Za?iatkom roka 1989 mal 286,7 milióna obyvate?ov, vy?e sto ve?kych a malych národností odli?ujúcich sa jazykom a kultúrou, ktoré ale spájali rovnaké historické korene a osud. Pribli?ne polovica obyvate?ov boli Rusi. Sovietsky zv?z tvorilo 15 ?tátov: Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Uzbekistan, Kazachstan, Gruzínsko, Azerbajd?an, Litva, Moldavsko, Loty?sko, Kirgizsko, Tad?ikistan, Arménsko, Turkménsko a Estónsko.

Dejiny

Vznik

V priebehu prvej svetovej vojny do?lo v Cárskom Rusku k ve?kému oslabeniu neefektívneho cárskeho re?imu. 8. a? 12. marca 1917 do?lo v Petrohrade k ?trajku a protestom, ktoré prerástli do otvoreného boja s cárskou mocou. Tieto udalosti sú známe ako februárová revolúcia. V d?sledku neschopnosti rie?i? vzniknutú situáciu, ako aj ve?kému odporu verejnosti vo?i jeho osobe, 15. marca 1917 cár Mikulá? II. abdikoval. Správou krajiny bola poverená Do?asná vláda pod vedením kon?titu?ného demokrata Georgija ?vova nesk?r od júna 1917 esera Alexandra Kerenského. Do?asná vláda sa delila o moc s Petrohradskym revolu?nym vyborom, tzv. Petrohradskym sovietom, ich cie?om bolo dovies? krajinu do demokratickych volieb do ústavodarného zhroma?denia. V d?sledku komplikovanej vojnovej, ekonomickej aj sociálnej situácie sa v?ak jednalo o zlo?ity proces. Do?asná vláda v priebehu roka postupne strácala podporu verejnosti, ?o úspe?ne vyu?ili bo??evici pod Leninovym vedením.

Dňa 7. novembra roku 1917 za?ala v Petrohrade tzv. oktobrová revolúcia. Jej d?sledkom bola ruská ob?ianska vojna, ktorá sp?sobila systémovy aj územny rozpad Ruska. Samostatnos? vyhlásili krajiny, ktoré boli do prvej svetovej vojny pod cudzou nadvládou: Po?sko, Fínsko, Ukrajina, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajd?an. Na jednu stranu sa postavili prívr?enci cára (?Bieli“ alebo Bielogvardejci) a prívr?enci komunistickej revolúcie na ?ele s V.I. Leninom na opa?nú stranu. Do ob?ianskej vojny bolo zatiahnuté obyvate?stvo celej krajiny. Okrem spomínanych ?Bielych“ a ??ervenych“ mo?no spomenú? aj kozákov na Ukrajine a Done ?i jednotky anarchistov, ktorí na krátku dobu na Ukrajine ustanovili vlastny ?tát (i?lo o prvy pokus o budovanie anarchistického ?tátneho útvaru v histórii). Bo??evici formálne uznali zásady ?sebaur?enia národov“. V okolitych krajinách za?ali podporova? lokálne komunistické strany. Podporu naj?astej?ie sprevádzali aj intervencie ?ervenej armády. Na obsadenych oblastiach vyhlasovali ?vládu sovietov“, spravovanú formálne cez robotníkov a ro?níkov – fakticky cez straníckych komisárov. Prebiehala konfi?kácia priemyselnych závodov a nehnute?ností, ro?níkom nesk?r zaberali ?prebytky potravín“. Diali sa politické razie vo?i bur?oázii: statkárom, podnikate?om, zámo?nym ro?níkom (kulakom) . Októbrová revolúcia skon?ila ví?azstvom bo??evickej ?ervenej armády.

Vytvorenie ZSSR

Postupne sa bo??evikom podarilo ovládnu? v???inu územia byvalého cárskeho Ruska a 30. decembra 1922 bol vytvoreny Sovietsky zv?z. Zakladajúcimi zv?zovymi republikami boli Ruská SFSR, Ukrajinská SSR, Bieloruská SSR a Zakaukazská SFSR. Deklarácia z 30. decembra 1922 o vzniku zv?zu nehovorila iba o územiach, ktoré vtedy mali pod kontrolou bo??evici. Oznamovalo sa v nej, ?e Sovietsky zv?z sa otvára nielen vtedaj?ím teritóriám ochotnych sa prida?, ale cie?om je vytvorenie celosvetovej socialistickej republiky. Symbolmi sa stali kosák a kladivo ako spojenie robotníkov a ro?níkov a p??cípa ?ervená hviezda. Hymnou bola nadnárodná Internacionála.

Sovietsky zv?z pri svojom vzniku v roku 1922

Nesk?r pribúdali ?al?ie: z teritória RSFSR sa vy?lenili 27. októbra 1924 Turkménska SSR a Uzbecká SSR. 5. decembra 1929 Tad?ická SSR. 5. decembra 1936 bola zru?ená Zakaukazská SFSR, ktorá sa zmenila na tri samostatné SSR: Arménska SSR, Azerbajd?anská SSR a Gruzínska SSR. K tomu e?te toho istého roku pribudli vy?lenením zo RSFSR aj Kaza?ská SSR a Kirgizská SSR, tak?e v ústave ZSSR z roku 1936 figuruje u? 11 rovnocennych republík. Zvy?ovanie po?tu ?lenskych republík bolo nesk?r spojené s obsadením Pobaltia, sovietsko-fínskou vojnou a druhou svetovou vojnou. Dňa 31. marca 1940 zjednotením novodobytych území so ZSSR a následnym vy?lenením vznikla Karelsko-fínska SSR. Roku 1939 pod?a tzv. paktu Ribbentrop-Molotov, boli po 17. septembri 1939 pri?lenené Západná Ukrajina a Západné Bielorusko, ktoré boli kedysi sú?as?ou cárskeho Ruska a boli stratené vo vojne s Po?skom v roku 1921. 2. augusta bola tie? pri?lenená Besarábia odňatá Rumunsku a vznikla Moldavská SSR, ktorá bola p?vodne autonómnou republikou Ukrajinskej SSR.

V d?sledku pobytu sovietskych jednotiek v pobaltskych krajinách, a vyvolania ?socialistickych revolúcií“ v tychto ?tátoch vznikli: 6. augusta 1940 Estónska SSR, 3. augusta 1940 Litovská SSR a 5. augusta 1940 Loty?ská SSR. ZSSR sa teda nakoniec skladal zo 16 zv?zovych republík. V nasledujúcom období u? k vzniku novych republík nedo?lo, 16. júna 1956 bola Karelsko-fínska SSR zlú?ená s Ruskou SFSR ako jej autonómna republika.

Od svojho vzniku bolo ZSSR zalo?ené na vláde jednej (komunistickej) strany. Oficiálnym d?vodom bolo zabráni? návratu kapitalistického vykoris?ovania a princípom demokratického centralizmu najefektívnej?ie uplatňova? "v??u ?udu". Ruská komunistická strana sa najprv (1925) premenovala na V?ezv?zová komunistická strana bo??evikov (VKSb) a v roku 1952 na Komunistická strana Sovietskeho zv?zu (KSSZ). Mala jedno vedenie a jej ?lenmi boli bo??evici (komunisti) zo v?etkych zv?zovych republík. Táto strana centralizovane rozhodovala o v?etkom, a preto bol od za?iatku Sovietsky zv?z iba fiktívne spolkom nezávislych republík. Vnútrozv?zové hranice nemali ?iaden vyznam, slú?ili sk?r iba ako bariéry na zamedzenie vo?ného pohybu vlastnych obyvate?ov. Situácia sa vá?ne zmenila, ke? sa z nich po rozpade ZSSR, stali hranice novych samostatnych ?tátov.

P?vodne mala chradnúceho Lenina nahradi? ?trojka“ vedúcich predstavite?ov zakladajúcich republík ZSSR: Grigorij Zinoviev z Ukrajinskej SSR, Lev Kamenev z RSFSR a Josif Stalin zo Zakaukazskej SFSR. U? 3. apríla 1922 bol Stalin vymenovany za generálneho tajomníka KSSZ a Lenin ho ustanovil za vedúceho robotnícko-ro?níckeho in?pektorátu, ?o mu dodalo zna?nú moc.

Stalinova vláda

Josif Stalin v roku 1937

Po smrti Lenina v roku 1924 sa dostal na ?elo Josif Stalin. Ten najprv vyu?il nejednotnos? svojej opozície v strane a postupne odstraňoval svojich politickych protivníkov. Najsk?r za pomoci Grigorija Zinovieva a Leva Kameneva odstránil Leva Trockého, následne sa obrátil aj proti spojencom z tohto triumvirátu. V tom ?ase za?ala premena krajiny pod?a Stalinovych predstáv. Za?ala sa brutálna kolektivizácia a prenasledovanie odporcov sovietskeho re?imu, za obe? Stalinovej politiky v tej dobe len na Ukrajine zomrelo 3,3 milióna ?udí. Za?alo sa tie? intenzívne spriemyselňovanie.

Nesk?r koncom 30. rokov Stalin zintenzívnil boj proti svojim vnútornym nepriate?om nielen v strane, ale aj v armáde. Vrcholili stalinské represie, najbrutálnej?ie z nich sú ozna?ované ako ve?ky teror. Za obe? tychto ?istiek padli mnohé vyznamné osobnosti ako Nikolaj Bucharin. Na krajinu mali ve?mi zly dopad tie? ?istky v armáde, ktorym padli za obe? 3 z piatich vtedaj?ích mar?alov, ale aj tisíce ?al?ích generálov a ni??ích d?stojníkov. A? zimná vojna s Fínskom ukázala, v akom bezúte?nom stave sa sovietske ozbrojené sily skuto?ne nachádzajú. Sovietsky zv?z sa v tomto období anga?oval vo viacerych ozbrojenych konfliktoch s Japonskom, v ktorych v?ak na rozdiel od bojov s Fínskom ?ervená armáda obstála ve?mi dobre. Stalin navy?e medzitym podpísal zmluvu o priate?stve s nacistickym Nemeckom, ktoré ako dúfal, sa prv ne? udrie na ZSSR oslabí bojom v západnej Európe. Plánovaná reorganizácia a dozbrojenie armády malo by? ukon?ené v roku 1942. Od za?iatku roka 1941 v?ak bolo evidentné, ?e ?al?ím cie?om Hitlerovych vojsk bude práve Sovietsky zv?z. Stalin v?ak celkom ignoroval v?etky varovné informácie, dnes sa v?eobecne predpokladá, ?e tak chcel oddiali? nemecky útok.

Druhá svetová vojna

Nemecké jednotky na sovietskej ?tátnej hranici, 22. jún 1941

Dňa 22. júna 1941 krajinu napadlo nacistické Nemecko a rad jeho spojencov, ?im otvorili tzv. vychodny front za?ala sa najv???ia ozbrojená kampaň v histórii. V krajinách byvalého Sovietskeho zv?zu je toto obdobie be?ne ozna?ované ako Ve?ká vlastenecká vojna (tento názov po prvykrát pou?il Stalin). Vojna sa pre krajinu za?ala za tych najnevhodnej?ích podmienok a ZSSR hne? na za?iatku utrpel ?a?ké straty. Do velenia armády navy?e mnohokrát neodborne zasahoval Stalin, najprv prikázal vies? frontálny protiútok nepripravenymi, nedostato?ne zmobilizovanymi a nerozvinutymi jednotkami západnych okruhov, ?o malo za následok stratu v???iny tychto jednotiek, nesk?r vo viacerych momentoch trval na dr?aní vyznamnych bodov namiesto ústupu. Tak bolo pri len Kyjeve zajatych alebo zabitych vy?e 600 000 sovietskych vojakov. Okrem toho v?ak pomerne ú?inne p?sobil na zahrani?nopolitickej, propagandistickej a hospodárskej scéne. Okam?ite po napadnutí krajiny uzavrel spojenectvo so Spojenym krá?ovstvom a USA, to i napriek tomu, ?e tieto krajiny boli ideologickymi nepriate?mi sovietskeho systému. V priebehu vojny tie? zvy?il spoluprácu s pravoslávnou cirkvou a prakticky pozastavil jej prenasledovanie. Tymito krokmi si nielen zabezpe?il d?le?itych spojencov pre boj proti ve?mi silnému nepriate?ovi, ale v ?asti obyvate?stva vyvolal dojem, ?e po vojne sa pomery v krajine zmenia k lep?iemu. Ve?mi d?le?itá bola tie? mobilizácia obyvate?stva, ktorú Stalin zvládol ve?mi dobre, rovnako ako pomerne úspe?ne evakuoval ve?kú ?as? priemyslu a robotníkov, ktorá sa nachádzala v oblastiach ohrozenych nemeckym vpádom.

Bitka o Stalingrad, ktorú mnohí historici pova?ujú za rozhodujúci zlom v druhej svetovej vojne

Po?as bitky pred Moskvou sa za?al rysova? skuto?ny obrat v druhej svetovej vojne. Ukázalo sa, ?e napriek v?etkym snahám Nemci Moskvu nedosiahnu a naopak, boli po prvykrát za vojnu nútení ustupova?. Toto v?ak netrvalo dlho, Sovieti nepredpokladali tak skoré zotavenie nemeckych jednotiek a na jar 1942 boli zasko?ení silnymi protiútokmi. Nacistické vojská op?? prenikli hlboko do územia ZSSR, teraz v?ak smerom k dolnému toku Volgy na Kaukaz. Nasledovala ?a?ká bitka o Stalingrad, v ktorej v?ak Nemcov op?? zastavil silny odpor sovietskych vojsk a ne?akany protiútok, ktory zni?il ich 6. armádu a ?a?ko poznamenal 4. tankovú a ?al?ie 3 rumunské a ma?arské armády. Po?as bitky pri Kursku zlyhala posledná nemecká ?anca o mo?nos? vybojova? na vychode rovnováhu. Nemci v?ak e?te neboli zni?ení a ich vytla?enie z krajiny trvajúce do leta 1944 si vy?iadalo tisíce m?tvych. Oblasti, ktoré boli zasiahnuté bojmi, boli ?a?ko po?kodené, miestami navy?e celkom vy?udnené. Nemci na sovietskom území spáchali jedny z naj?a??ích vojnovych zlo?inov. Proti nacistickej okupácii sa v krajine postavilo silné hnutie odporu, ktoré viedlo na okupovanych územiach intenzívnu partizánsku vojnu. O ?ivot pri?lo vy?e 15 miliónov sovietskych civilistov, len v obk?ú?enom Leningrade zomrelo od hladu takmer milión obyvate?ov. Vo vojne polo?ilo ?ivot celkovo vy?e 9 miliónov vojakov, z toho 3 milióny v zlych podmienkach nemeckého zajatia. 2. mája 1945 sovietske jednotky dov??ili likvidáciu nemeckych vojsk v Berlíne. Nesk?r bola ich ?as? presmerovaná na Prahu, kde sa stále nachádzalo vy?e 500 000 nemeckych vojakov unikajúcich na západ. V noci z 8. na 9. mája 1945 nemecké vojská kapitulovali. Ozbrojené sily sovietskeho zv?zu sa podie?ali alebo sami oslobodili Po?sko, Rumunsko, Bulharsko, Ma?arsko, ?esko-Slovensko, Juhosláviu, Nórsko a Nemecko, ktoré bolo rozdelené na okupa?né zóny. Krajinou, ktorá sa na porá?ke nacistického Nemecka podie?ala najv???ou mierou bol práve Sovietsky zv?z. Na po?iadanie Spojencov v auguste 1945 zaúto?ili sovietske vojská na japonskú armádu v Mand?usku a prispeli tak k skorej kapitulácii poslednej z krajín Osi, ktorá e?te vzdorovala ich tlaku.

Obdobie povojnovej Stalinovej vlády

Mao Ce-tung na oslavách Stalinovych 70. narodenín v Moskve, 1949

Stalin po?as vojny na základe doh?d so západnymi Spojencami získal vplyv vo vychodoeurópskych krajinách, kde po vojne podporoval rozmach komunistickych re?imov. O?akávania mnohych ?udí v zlep?enie vz?ahov so západom sa v?ak nenaplnili. USA a ZSSR sa za?ali vies? nevra?ivú politiku, ktorá vyústila do studenej vojny. Stalin navy?e pokra?oval v nezmyselne krutej domácej politike, op?? obrátil hnev proti nepriate?om re?imu, do pracovnych táborov poslal milióny byvalych vojakov, ?i ?al?ích ?nepriate?ov vlasti“. Chyby v jeho vnútornej aj zahrani?nej politike mali podstatny vplyv na to, ?e po jeho smrti v roku 1953 za?ala krajina mocensky, ako aj ekonomicky upada?. Tento úpadok mal nesk?r vyrazny vplyv na samotny rozpad ZSSR.

1953 – 1985

Mapa zobrazujúca najv???í územny rozsah Sovietskeho zv?zu a ?táty, ktoré politicky, hospodársky a vojensky ovládal v roku 1960

Po Stalinovej smrti jeho byvalí blízki spolupracovníci, ?asto zodpovední za brutálne stalinské zlo?iny radikálne zmenili politicky kurz. Berija (minister vnútra) napríklad za?al s prepú??aním politickych v?zňov z rúk ministerstva vnútra (byvalého NKVD) a kritikou Stalina na vnútrostraníckej úrovni. V d?sledku obáv ostatnych ?pi?iek sovietskej politiky z nárastu jeho moci v?ak bol pomerne rychlo odstráneny a popraveny. Hlavou ?tátu bezprostredne po smrti Stalina bol G. M. Malenkov, ktory sa pokú?al o ekonomické reformy, z postu predsedu rady ministrov v?ak bol odstráneny agilnej?ím Chru??ovom. Po XX. zjazde komunistickej strany v roku 1956, novy prvy sekretár strany N. S. Chru??ov odsúdil kult osobnosti ako aj mnohé Stalinove kroky. Chru??ov, ale i jeho nasledovníci, v?ak u? neboli ochotní stava? svoju moc na krutovláde a pracovnych táboroch v takej miere, ako ich predchodca. Ako ukázala nesk?r napr. Karibská kríza, neboli ochotní ani riskova? priamy konflikt s USA alebo inou krajinou NATO. Za vlády Nikitu Chru??ova v?ak prebehlo aj zblí?enie ZSSR s USA, bola napr. zriadená horúca linka medzi Krem?om a Bielym domom, ktorá v kritickych situáciách umo?ňovala okam?ity kontakt vodcov oboch krajín. Popri mno?stve chaotickych reforiem, o ktoré sa Chru??ov pokúsil, patrí medzi vysledky jeho aktivít aj napr. pri?lenenie Krymu k Ukrajinskej SSR. Roku 1964 bol Chru??ov zbaveny moci ?lenmi tvrdého krídla Strany a odsunuty do úzadia. Na jeho miesto sa tla?ili hne? nieko?kí predstavitelia elity: predseda vlády Alexej Kosygin, predseda prezídia Najvy??ieho sovietu Nikolaj Podgornyj (funkcia formálnej hlavy ZSSR) a stranícky byrokrat Leonid I?ji? Bre?nev, zastávajúci post prvého tajomníka UV KSSS. Spomedzi nich získal v priebehu 2 rokov najvy??í vplyv Leonid Bre?nev.

Prezident USA Gerald Ford a sovietsky vodca Leonid Bre?nev podpisujú dohodu SALT I, 1974

Bre?nev rychlo skoncoval s Chru??ovovym ?tylom neustálych zmien, oprel sa o armádu, posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnej?ie a pragmatickej?ie metódy práce a aj ?ud prijal zmenu v Kremli s uspokojením. XXIII. zjazd KSSZ roku 1966 potvrdil novú líniu strany, ktorá bola sú?asne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. Práve on mal v nasledujúcich rokoch ve?ky podiel na intervencii do ?esko-Slovenska v lete roku 1968. Po?as jeho vlády sa vyrazne zhor?ili vz?ahy s ?ínou. ?ínski vodcovia ozna?ovali ZSSR za svojho najv???ieho nepriate?a. Prebehlo tie? nieko?ko men?ích ozbrojenych stretnutí, v marci roku 1969 na rieke Ussuri a na rie?nom ostrove Damanskij (?ínsko-sovietske konflikty). Ako aj na hraniciach Kazachstanu a ??R v auguste toho istého roku. Bre?nev sa v tejto dobe obklopil vedením, ktoré sa skladalo z ?lenov v?etkych d?le?itych záujmovych skupín komunistickej strany. Okrem toho, ?e Bre?nev uvo?nil svojou zahrani?nou politikou nap?tie v Európe, pokú?al sa normalizova? aj vz?ahy s USA, ktoré u? nieko?ko rokov predávali ve?ké mno?stvo obilia do ZSSR. Vysledkom rokovaní medzi USA a ZSSR bola dohoda o obmedzení strategickych jadrovych zbraní SALT I.

Rodina pracovníka závodu Krasnyj Chimik v Leningrade v ich letnom dome, Ruská SFSR, 1981

V tomto období rychlo rástla ?ivotná úroveň obyvate?stva. Mzdy rástli podstatne rychlej?ie ako ?ivotné náklady. To v?ak sp?sobovalo disproporcie medzi úsporami a produktmi, ktoré bolo mo?né za ne nakúpi?, vzh?adom na to ?e vyroba spotrebného tovaru pomaly klesala. Na druhej strane sa zvy?ovala vybavenos? sovietskych domácností. Zlep?ili sa tie? bytové podmienky. Vzrástla motorizácia a skvalitnila sa vy?iva obyvate?stva. Na druhej strane sa sovietske kolchozy prejavili ako neefektívne. Sovietsky zv?z nedokázal pravidelne vyprodukova? dostatok potravín pre vlastnú potrebu. Tretina zo?atého obilia bola zni?ená kv?li zlému uskladneniu. Naproti tomu 25 – 30 % po?nohospodárskej vyroby pochádzalo zo záhumienok, ktoré tvorili len 3 % celkovej ornej p?dy. Pre celé hospodárstvo bolo prízna?né lajdáctvo a potlá?anie akejko?vek iniciatívy. Po?as 18 rokov, ke? bol Bre?nev najmocnej?ím mu?om Krem?a, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali. Pod jeho vedením systém nedokázal adekvátne ?eli? vnútropolitickym a ekonomickym problémom. V roku 1979 pomocou KGB zorganizoval v Afganistane pu?, po ktorom nasledovala zd?havá krvavá vojna. Na sklonku jeho vlády bolo vedenie ZSSR prestarnuté a nehybnos? sovietskeho re?imu sa skon?ila a? po Bre?nevovej smrti roku 1982.

Nástupcom Bre?neva sa stal Jurij Vladimirovi? Andropov, byvaly ?éf KGB. Sovietska tajná slu?ba, bola v tej dobe organizáciou, ktorá mala najlep?í preh?ad o skuto?nom dianí v krajine. Andropov sa prejavoval ako opatrny reformátor. Pokú?al sa obmedzi? absentérstvo, alkoholizmus (vskutku zaujímavé je, ?e príjmy z alkoholu tvorili 5 – 8 % HDP ZSSR), ?ierny trh, vystupňoval boj proti korupcii, pokúsil sa zvy?i? v?eobecnú disciplínu, obzvlá?? pracovnú. Asi najv???ím úspechom Andropova po?as jeho 15 mesiacov v úrade bola jeho kádrová politika. Presadzoval nové, mlad?ie stranícke kádre a odstraňoval prestarnutú bre?nevovskú garnitúru. Od polovice roku 1983 sa v?ak rychlo zhor?oval jeho zdravotny stav, a? nakoniec 9. februára 1984 zomrel. V svojom odkaze ústrednému vyboru strany ?iadal Andropov za svojho nástupcu Michaila Gorba?ova. Ten sa v?ak zdal starej bre?nevovskej garde ve?mi mlady, tá si navy?e e?te priala udr?a? moc. Za nového generálneho tajomníka bol zvoleny Konstantin ?ernenko, ten ale nevládol ani 1 rok a zomrel 10. marca 1985. Politbyro do 24 hodín od jeho smrti odporu?ilo ústrednému vyboru strany, aby bol za nového tajomníka zvoleny Gorba?ov.

Prestavba a rozpad

Michail Gorba?ov po?as individuálnych rozhovorov s americkym prezidentom Ronaldom Reaganom, 1985

Michail Gorba?ov sa stal vodcom chorej ve?moci. Ako predstavite? mladych, umiernenych reformátorov v Komunistickej strane sa sna?il napravi?, o?ivi? a pokia? mo?no liberalizova? strnuly sovietsky systém. To sa chcel pokúsi? dosiahnu? takym sp?sobom, aby ho nemusel zásadne meni?. Nemal v?ak jasné predstavy o reformách a ich h?bke. Ako sa nesk?r ukázalo, nemal ani presné predstavy o skuto?nom stave v krajine. Pri reformách sprvu dával d?raz na zvy?enie stagnujúceho ekonomického rastu. Ten bol okrem skostnatenosti riadiaceho aparátu sp?sobeny aj problémami so systematickym fal?ovaním ekonomickych vysledkov, ?o bolo be?nou praxou v krajine. Pokú?al sa odstráni? byrokraciu a centralizmus, pre to bolo potrebné zvy?i? otvorenos? a informovanos? spolo?nosti. Nasledovala tzv. ?glasnos?“, a nesk?r potreba hlb?ích reforiem komunistického systému, tzv. ?perestrojka“. Za Gorba?ovovej vlády sa podstatne zlep?ili vz?ahy ZSSR s USA ako aj západoeurópskymi krajinami. Gorba?ov sa stal ve?mi uznávany v zahrani?í. Vo vz?ahu k vychodoeurópskym krajinám presadzoval politiku nezasahovania. To nesk?r vyústilo do postupného pádu komunistickych re?imov v tychto krajinách.

územné zmeny vo vychodnom bloku po skon?ení studenej vojny

Uvo?ňovanie vz?ahov v samotnom ZSSR malo ale zhubny vplyv aj na samotné republiky. Predstavitelia jednotlivych republík sa za?ali navzájom obviňova? z ekonomického zaostávania krajiny. Nesk?r do popredia vystúpili aj národnostné nepokoje najm? v Pobaltí a Zakaukazsku. Jednotlivé národné parlamenty sa za?ali odkláňa? od Moskvy a dokonca ?iadali autonómiu. Gorba?ov sa ocitol medzi dvoma tábormi. Radikálni reformátori ho pova?ovali za príli? konzervatívneho, naopak konzervatívni komunisti za prive?mi radikálneho. Práve predstavitelia tvrdej línie sa 18. augusta 1991 pokúsili o pu?. Ten bol ale ve?mi slabo naplánovany a mal nízku podporu, hlavne armády. Po piatich dňoch bola v???ina pu?istov zatknutá alebo spáchala samovra?du. Vtedy sa na scénu znovu dostal Boris Je?cin, populárny predstavite? Moskovskej straníckej organizácie. Najvy??í soviet mu vtedy udelil mimoriadne právomoci, Je?cin prevzal kontrolu nad ozbrojenymi silami na území Ruska, zastavil ?innos? Komunistickej strany. Nasledovala likvidácia celozv?zovych in?titúcií a mnohych ministerstiev. Dňa 8. decembra 1991 sa na chate v Bielove?skom pralese zi?li prezidenti Ruska a Ukrajiny, Boris Je?cin a Leonid Krav?uk, ktorí presved?ili predsedu Najvy??ieho sovietu Bieloruska, Stanislava ?u?kevi?a, aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zv?zu a jeho nahradením vo?nym zdru?ením, Spolo?enstvom nezávislych ?tátov (SN?). Legitimitu tohto kroku od?vodňovali skuto?nos?ou, ?e roku 1922 tieto ?táty vytvorili podpisom zv?zovej zmluvy ZSSR a mali ho teda aj právo rozpusti?. Predstavitelia v???iny ostatnych republík boli rychlym spádom udalostí prebiehajúcich mimo ich vplyvu zna?ne prekvapení. Vymohli si preto taktie? vstup do SN?, ktoré malo vytvori? podmienky pre uchovanie potrebnych vz?ahov medzi novovzniknutymi krajinami. Stalo sa tak 21. decembra 1991, ke? 11 zostávajúcich republík ZSSR (pobaltské ?táty a Gruzínsko sa odmietli pripoji?) vyhlásilo, ?e vytvorením SN? prestal existova? Sovietsky zv?z. Ten bol formálne zru?eny 26. decembra 1991. Deň pred tym rezignoval Gorba?ov, prvy aj posledny prezident tejto krajiny.

Prí?iny rozpadu

Národnostné prí?iny a decentralizácia moci

Nacionalistické protivládne nepokoje v Du?anbe, Tad?ická SSR, 1990

V období prebiehajúcich decentraliza?nych reforiem sa miestne komunistické strany v jednotlivych oblastiach menili na lokálne centrá moci, ktoré boli ?oraz menej závislé na Moskve. Nepokoje, ktoré prebehli po tom, ako bol roku 1986 vymeneny kv?li korupcii prvy tajomník komunistickej strany v Kazachstane p?vodom Kazach za iného funkcionára, ktory v?ak bol Rus, ukázali citlivos? národnostnej otázky, ktorú sa dlhú dobu darilo tvrdymi protiopatreniami potlá?a?. Do popredia tak pomaly vystupovala otázka krívd sp?sobenych neruskym národom. Mnoho príslu?níkov neruskych národov videlo za krivdami a ne??astiami, ktoré im sp?sobil re?im, Rusov. D?vodom v?ak bolo v preva?nej miere to, ?e o ruské obyvate?stvo sa opieralo cárske Rusko, ktorého ?truktúry do zna?nej miery Sovietsky zv?z prebral. Práve ruské obyvate?stvo bolo naj?astej?ie vyu?ívané ako mobilná pracovná sila, ?i ako riadiaci element posielany do v?etkych kútov krajiny. Ru?tina sa v?ak stala preferovaná ako jazyk inteligencie a to aj napriek tomu, ?e ?tát garantoval rozvoj v?etkych národov a národností, ba aj ich tradícií a kultúry. Na druhej strane ale d?kladne monitoroval a potla?oval v?etko, ?o bolo z politického a ideologického h?adiska pova?ované za nacionalizmus. Na Rusov v tomto prípade dopadá vina za chyby re?imu z ve?kej ?asti neprávom. RSFR napríklad nemala nikdy svoju vlastnú stranu, ktorá by bránila jej záujmy, tak ako ich mali ostatné republiky. Problémom bola takisto rychlo rastúca populácia stredoázijskych, preva?ne moslimskych republík, ktorych obyvate?stvo na rozdiel od slovanského (ruského obzvlá??) nebolo ochotné s?ahova? sa do inej oblasti, tob?? osíd?ova? riedko obyvanú Sibír. Tá sa mimochodom vy?udňovala po?as celého povojnového obdobia, aj napriek tomu, ?e ?tát pris?ahovalcov do tychto oblasti krajiny zvyhodňoval. V rámci ?glasnosti“ sa koncom 80. rokov v ZSSR otvorene hovorilo o zlo?inoch, ale aj problémoch re?imu, ?o v?ak bohu?ia? v?bec neviedlo k ich rie?eniu, ale sk?r k ich rozmazávaniu. Mnoho obyvate?ov bolo zasko?enych, ba a? znechutenych re?imom, ktory to v?etko sp?sobil. Vládla dezilúzia. Po neúspe?nom pu?i v auguste 1991, bola v???ina obyvate?stva zv?zovych republík nato?ko zhnusená dianím v krajine, ?e nik nezasiahol, ke? sa v tomto momente oddelili od krajiny pobaltské republiky. Moci v krajinách sa vtedy rozhodli chopi? miestne elity, ktoré dov??ili rozpad krajiny v decembri 1991 zru?ením ZSSR a vytvorením jeho nepodarenej ?demokratickej“ náhrady vo forme Spolo?enstva nezávislych ?tátov.

Ekonomické a sociálne problémy

Trh v Kyjeve, Ukrajinská SSR, 1972

Postupné spoma?ovanie ekonomického rastu ZSSR badate?né od polovice 70. rokov bolo sp?sobené tym, ?e krajina pre?la fázou, kedy ?erpala z extenzívneho rastu. Centrálne plánovaná ekonomika v tomto období dosiahla zenit svojej vykonnosti a za?ala upada?. Po?nohospodárstvo stagnovalo u? dlh?iu dobu. Priemyselná vyroba potrebovala v tomto období nutné reformy, ale Bre?nevova administratíva sa ich obávala spusti?. Ve?ká ?as? finan?nych prostriedkov ?tátu sa míňala na zbrojenie – v priemere 10 % a? 18 % HDP. ?tát plytval prostriedkami na podporu svojich spojencov v konfliktoch po celom svete. Prakticky v?etky tieto prostriedky boli nenávratne stratené. Vydaje na zbrojenie e?te zvy?il aj Afgansky konflikt, do ktorého Bre?nev zbyto?ne zatiahol krajinu. Na zbrojenie sa orientoval aj prakticky v?etok vyskumny potenciál. Civilny sektor sa zanedbával, ?o e?te viac zvyraznilo sovietske zaostávanie v ?pi?kovych technológiách, najm? elektronike. V 80. rokoch sa u? za?al prejavova? nedostatok spotrebného tovaru a niektorych druhov potravín. Vzrastal vyznam sivej ekonomiky. Odhady vravia, ?e dosahovala 10 – 25 % celkového HDP, pri?om tvorila 30 – 40 % celkovych príjmov obyvate?stva. Ekonomická kríza sa prehlbovala hlavne v období po smrti Bre?neva. V roku 1984 54 % exportu krajiny tvoril vyvoz ropy a zemného plynu. Sovietsky zv?z ?oraz viac pripomínal krajiny tretieho sveta, ke? a? 40 % jeho dovozu tvorili potraviny. Krízu preh?bil aj pokles cien ropy na svetovych trhoch. Stav ekonomiky bol hlavnym podnetom, ktory viedol Gorba?ova k za?atiu reforiem. Ten v?ak u? po dvoch rokoch musel uzna?, ?e aj hospodárski plánova?i z Moskvy stratili predstavu o tom, pod?a akych zákonov vlastne sovietska ekonomika funguje. Reformy v?ak tie? príli? nepomáhali. Zákon o ?tátnom podniku napríklad oprávňoval zamestnancov voli? riadite?a podniku. To viedlo mnohych riadite?ov ve?kych priemyselnych podnikov k populistickym krokom, a tak namiesto investícií do modernizácie vyroby míňali na neadekvátne zvy?ovanie platov zamestnancov. Spoma?oval sa rast hospodárstva. Kolchozy prestali by? ochotné predáva? ?tátu po?nohospodárske produkty za nízke (?tátom ur?ené) vykupné ceny. Jednotlivé republiky sa bránili odlivu potravín a vyrobkov do centra. A? v roku 1991 sa ?tát odhodlal priblí?i? umelo udr?iavané ceny niektorych tovarov ich trhovej hodnote. Ako v???ina Gorba?ovovych reforiem, aj toto bol len polovi?aty krok, preto?e ?tát sa stále pokú?al dr?a? cenovú hladinu vo svojich rukách. Na niektoré druhy tovaru bolo potrebné ?aka? v dlhych frontách. ?asto ani to nezaru?ilo, ?e kupujúci tovar dostal. Za?ali sa prejavova? ob?ianske nepokoje (napríklad protesty baníkov v Doneckej panve roku 1989), národnostné trenice a v?eobecná dezilúzia prestavbou komunizmu. Definitívnym klincom do rakvy bol pu? zorganizovany zástancami tvrdého krídla Strany 18. augusta v Moskve.

Pu? 18. augusta 1991

Tank T-80 na ?ervenom námestí po?as augustového prevratu, 1991

Dňa 18. augusta 1991 sa ?lenovia konzervatívneho vedenia strany na ?ele s Vladimirom Kriu?kovom pokúsili o prevrat. Zatkli Gorba?ova, ktory sa v tej dobe nachádzal na Kryme, vo viacerych mestách vyhlásili vynimo?ny stav a tankmi zaúto?ili na budovu parlamentu (Biely dom). Pu?istické tanky v?ak zastavili rozhor?ené davy Moskov?anov a jednotky armády, ktoré zostali lojálne legitímnemu vedeniu krajiny. Pri stretoch zomreli 3 ?udia. Jednym z politikov, ktorí sa podie?ali na rozvrátení pu?u bol Je?cin, ktory sa anga?oval priamo v uliciach, napríklad i známym prejavom z ve?e tanku. Napriek tomu, ?e sa Gorba?ov onedlho vrátil do Moskvy, stratil u? fakticky v?etku svoju moc. Formálnu vládu nad Sovietskym zv?zom prevzala ruská vláda. Je?cin 23. augusta zakázal ?innos? komunistickej strany na území Ruska, o deň nesk?r Gorba?ov odstúpil zo svojej funkcie generálneho tajomníka, zjazd ?udovych poslancov schválil zmeny v ústave. V tomto období fakticky vládu nad ka?dou z republík prevzali lokálne vlády. 6. septembra moskovská vláda uznala nezávislos? troch pobaltskych republík – Litvy, Loty?ska a Estónska. Vodcovia Ukrajiny (Leonid Krav?uk), Bieloruska (Stanislav ?u?kevi?) a Ruska (Boris Je?cin) sa po referende, v ktorom sa obyvatelia Ukrajiny rozhodli oddeli? od ZSSR, 8. decembra 1991 dohodli na vzniku slovanského trojspolo?enstva. V???ina ostatnych byvalych zv?zovych republík (s vynimkou pobaltskych republík a Gruzínska) ich nasledovala a 21. decembra sa v Alma-Ate dohodla na vzniku Spolo?enstva nezávislych ?tátov – SN?.

Geografia

Poloha a hranice

Poloha ZSSR

územie ZSSR predstavoval kompaktny, ve?mi slabo roz?leneny pevninovy blok, rozprestierajúci sa od Baltského mora na západe po Tichy oceán na vychode, ?o je vy?e 10 000 km, a zo severu na juh od Severného ?adového oceánu po pohoria Strednej ázie, ?o je vy?e 4 500 km. Krajné body: na severe – mys Fligeli na Rudolfovom ostrove (zem Franti?ka Jozefa), (81° 51′ sev. zemepisnej ?írky), resp. na pevnine ?e?uskinov mys na polostrove Tajmyr (77° 43′ sev. zem. ?írky); na juhu – ju?ne od mesta Ku?ka v Turkménskej SSR (35° 08′ sev. zem. ?írky); na západe – Baltská kosa v Kaliningradskej oblasti (19° 33′ vych. zem. d??ky); na vychode – Ratmanovov ostrov v Beringovom prielive (169° 02′ záp. zem. d??ky), resp. na pevnine De?ňovov mys na ?ukotskom polostrove (169° 40′ záp. zem. d??ky). Z celkovej rozlohy 22,4 mil km2 pripadalo na európsku ?as? 5,6 mil. km2, na ázijskú ?as? 16,8 mil km2. Ostrovy a polostrovy zaberali 1,3 mil. km2. územie ZSSR sa rozprestieralo v 11 ?asovych pásmach. S obrovskou rozlohou bola sp?tá aj ve?ká rozmanitos? prírodnych podmienok ako aj nesmierne nerastné bohatstvo. Celková d??ka hraníc bola okolo 43 000 km. ZSSR priamo hrani?ilo s 12 ?tátmi. Na západe susedilo s Nórskom, Fínskom, Po?skom, ?SSR, Ma?arskom a Rumunskom. Na juhu hrani?ilo s Tureckom, Iránom a Afganistanom. Na vychode s ?ínou, Mongolskom a Kórejskou ?udovodemokratickou republikou. V???ia ?as? hraníc s tymito krajinami bola prirodzeného charakteru, tvorili ich pohoria resp. rieky. Na vychode bolo ZSSR Ochotskym morom oddelené od Japonska a Beringovym prielivom od USA. Najdlh?iu hranicu mal ZSSR s ??R (8 000 km) a Mongolskom (4 000 km), najkrat?iu s K?DR (16 km) a ?SSR (98 km). Poludníky prechádzajúce na západe Rybárskym polostrovom a na vychode Ratmanovovym ostrovom k Severnému pólu ohrani?ujú sovietsky sektor Arktídy.

Príroda a povrch

Fyzická mapa ZSSR

Základnou osobitos?ou povrchu ZSSR bola prevaha rovinnych útvarov na západe a severe a pohorí na juhu a na vychode ZSSR. Rovinná ?as? ZSSR sa rozprestierala od Baltského mora po rieku Jenisej a od Severného ?adového oceánu po pohoria Strednej ázie. Skladala sa z troch osobitnych útvarov – Vychodoeurópskej ní?iny, Západosibírskej ní?iny a Turanskej ní?iny. Rozlohou najv???ia a povrchovo pestrá je Vychodoeurópska ní?ina (vy?e 4 mil. km2) zaberajúca v???inu európskej ?asti ZSSR. Striedajú sa na nej nevysoké (300 – 400 m n. m.) pahorkatiny a vrchoviny (Stredoruská pahorkatina, Volynsko-podolská pahorkatina a i.) s ní?inami (Dneperská, Ocko-donská, Kaspická).

Pahorkatiny a vrchoviny sa zvy?ajne via?u na vyzdvihnuté kryhy predkambrickej platformy, alebo sú zvy?kami obrovskych koncovych morén kontinentálneho ?adovca (Valdajská vrchovina), kym ní?iny sú miestami poklesov. Reliéf severozápadnej ?asti roviny bol modelovany ?adovcom, nachádzajú sa tam po?etné morény, jazerá, mo?iare a pieso?naté periglaciálne ní?iny (Me??erská, Polesie). Ju?nú ?as? ní?iny modelovala rie?na erózia. ?irokymi dolinami riek, eróznymi ryhami (ovaragy) sú rozbrázdené najm? vyvy?eniny, pokryté rovnako ako ní?iny spra?ou. Kaspická ní?ina le?í zna?nou ?as?ou pod hladinou oceánu a v d?sledku ve?kej suchosti ju pokryvajú piesky, slané jazerá a slaniská. Najvy??ou ?as?ou Vychodoeurópskej ní?iny je Kolsko-karelská oblas? (najvy??í vrch Chibiny 1 191 m), ktorá tvorí vystup predkambrickej platformy ve?mi prízna?nej za?adnením. úzke a vy?e 2 000 km dlhé pohorie Ural, ?ahajúce sa v poludníkovom smere, odde?uje Vychodoeurópsku ní?inu od Západosibírskej ní?iny. Pohorie Ural je nevysoké (najvy??í vrch Narodnaja 1 894 m), tvorí ho rad paralelnych chrbtov. Je bohaté na nerasty. Západosibírska ní?ina (2,6 mil km2) tvorí takmer ideálnu rovinu s malymi vy?kovymi rozdielmi (100 – 140 m n. m. v strede, 200 m na okrajoch). Spád rieky Ob od Novosibirska po ústie (na 3 000 km toku) je iba 90 m. Hlavnym prvkom Západosibírskej ní?iny sú ploché, ve?mi ?iroké a slabo drénované, a preto zamokrené mo?aristé rozvodia.

Aralské jazero v roku 1985

Druhym reliéfnym prvkom sú ?iroké, dobre sformované, a preto i odvodňované doliny riek vyu?ívané i po?nohospodárstvom. Ju?ne od Západosibírskej ní?iny sa rozkladá stará, na nerastné suroviny bohatá, ve?mi rozru?ená Kaza?ská plo?ina. Turanská ní?ina le?í v polopú?ti a pú?ti. Suché a horúce podnebie tu podmienilo vznik eolitickych foriem reliéfu (presypy) v ni??ích ?astiach ní?iny, ktoré tvoria pú?te Karakum, Kyzylkum a iné okrajové ?asti tvoria najm? veternou eróziou pozna?ené nevysoké plo?iny (Us?jurt, Turgajská plo?ina) s po?etnymi svedeckymi vrchmi. Horskú obrubu Vychodoeurópskej ní?iny z juhu tvoria tri od seba oddelené pohoria alpínskeho veku – Karpaty, Krymské vrchy a Kaukaz. Ukrajinské Karpaty (najvy??í vrch Hoverla 2 061 m) sú nevysoké, fly?ovymi vrstvami budované a ?ahko priechodné pohorie, pre ktoré sú typické ?iroké a odlesnené chrbty (poloniny) spadajúce do dolín strmymi zalesnenymi svahmi. Medzi Sevastopo?om a Feodosijou na juhu polostrova Krym sa ?ahajú Krymské vrchy (najv. vrch Roman-Ko? 1 545 m) budované zv???a vápencami a tvoriace tri od seba oddelené, mierne na sever a strmo na juh spadajúce chrbty. Obdobou polonín sú tu jajly. Tvoria ich naklonené a zna?ne skrasovatelé vrcholové plo?iny.

Poh?ad na ?tít komunizmu (7 495 m n. m.), najvy??í vrch Sovietskeho zv?zu, 1978

Oblas? Kaukazu sa rozprestiera medzi ?iernym a Kaspickym morom a tvoria ju ?tyri ?asti: ní?inné a archaické Predkaukazsko (Kubánska a Terecko-kumská ní?ina, Stavropo?ská plo?ina); pohorie Ve?ky Kaukaz, jedno z najkraj?ích pohorí ZSSR (najv. vrch Elbrus 5 642 m); depresiu Zakaukazska tvoria dve ní?iny (Rionská, Kursko-arakská); za depresiou sa dvíhajú pohoria Malého Kaukazu uzatvárajúce sope?nú Arménsku vyso?inu. Za Kaspickym morom sa za?ínajú pohoria Strednej ázie pustatinnym pohorím Kopet-Dag (najv. vrch Reza 2 942 m). Jeho pokra?ovaním sú dve najvy??ie pohoria ZSSR, Pamír s najvy??ím bodom ZSSR (?títom Komunizmu 7 495 m) a ?an?an (najv. vrch ?tít ví?azstva 7 439 m). Pohorie Pamír je vysoko vyzdvihnuty horsky uzol s alpínskym reliéfom a po?etnymi ?adovcami. ?an?an je pohorie vrásovo-zlomovej ?truktúry, roz?lenené zlomami na viacero chrbtov so zarovnanymi plo?inami (syrty), medzi ktorymi le?ia hlboké kotliny (Ferganská, Issykku?ská). Severne od ?an-?anu sa rozkladajú dve horské kryhy (D?ungársky Alatau, Tarbagataj) a pohorie Altaj (najv. vrch Belucha 4 506 m) s parovinnym reliéfom v strednych vy?kach a s alpínskym reliéfom v najvy??ej dodnes za?adnenej ?asti. Vybe?kom Altaja na severe je Kuznecky Alatau a Salairsky masív, ktory uzatvárajú Kuzneckú kotlinu bohatú na uhlie. Vychodnym pokra?ovaním Altaja je vy?e 3 000 m vysoké pohorie Sajany. Medzi riekami Jenisej a Lena sa rozprestiera Stredosibírska plo?ina (500 – 700 m n. m.) s lávovymi pokrovmi (trapy). Plo?ina je rozrezaná hlbokymi dolinami riek s po?etnymi vodopádmi a prahmi, na severe strmo spadá do Stredosibírskej ní?iny bohatej na jazerá. Pohoria v Pribajkalsku a Zabajkalsku tvoria nevysoké a ploché horské chrbty severovychodného a juhozápadného smeru oddelené pozd??nymi zlomovymi zní?eninami. Jednou z nich je priekopová prepadlina jazera Bajkal, ktoré je najhlb?ím jazerom sveta (1 620 m). Vychodne od rieky Lena sa rozkladá horská oblas? severovychodnej Sibíri s viacerymi pohoriami oblúkovitého tvaru (Stanovy, Verchojansky a ?erkeského chrbát, Kolymské vrchy a iné), ktoré obklopujú náhorné plo?iny (Ojmjakonská a iné). Najvy??ie pohorie Sibíri a ?alekého vychodu je na polostrove Kam?atka. (sopka K?u?evskaja 4 750 m). Na Kam?atke a Kurilskych ostrovoch je do 40 ?innych sopiek, Ju?nú ?as? ?alekého vychodu vyp?ňajú pohoria Sichote-Aliň a Burejsky chrbát, oddelené ní?inou pri rieke Amur.

Podnebie

Promenáda a plá? v ?iernomorskom letovisku So?i, Ruská SFSR, 1973

Podnebie bolo pre obrovskú rozlohu ZSSR ve?mi pestré. Rozhodujúci vplyv na podnebie oblastí má geografická ?írka, poloha vzh?adom na centrá atmosférickej ?innosti, prevládajúce prúdenie vzduchu a reliéf. ZSSR sa v zásade rozkladalo v troch klimatickych pásmach – arktickom, miernom a subtropickom. Vznik tychto pásiem závisí najm? od mno?stva prijímaného slne?ného ?iarenia, ktoré je v jednotlivych zemepisnych ?írkach rozdielne. Na pobre?í Severného ?adového oceánu je ?iarenie v priemere za rok 60 kcal na cm2, v ju?nych oblastiach ZSSR dosahuje a? 160 kcal na cm2. Centrá atmosférickej ?innosti sú zásadne odli?ne rozdelené v zime a v lete. V zime po silnom ochladení vzniká napr. nad Mongolskom a vychodnou Sibírou oblas? vysokého tlaku vzduchu, ktorého vybe?ok zasahuje smerom na západ a? nad Ukrajinu (pribli?ne 50° severnej zemepisnej ?írky). Tlaková vy? ochladzuje v???iu ?as? územia ZSSR a vyvoláva studené vychodné prúdenie ju?ne od vybe?ku vysokého tlaku vzduchu. Podnebie ZSSR ovplyvňuje aj Azorská tlaková vy? a tlaková ní? nad Islandom, Severne od vybe?ku vysokého tlaku vzduchu preva?uje západné prúdenie od Atlantického oceánu, priná?ajúce snehové zrá?ky. Podnebie severozápadnej ?asti ZSSR podmieňoval Golfsky prúd. V lete sa nad prehriatym eurázijskym kontinentom utvára oblas? nízkeho tlaku vzduchu nad Iránom a Strednou áziou. Od nej sa roz?irujú na sever a na západ suché a horúce vzdu?né masy. Nad Atlantikom mohutnie Azorská tlaková vy?, posúva sa na sever a ovplyvňuje podnebie takmer celého územia ZSSR. V lete takmer nad celou oblas?ou ZSSR prevládajú západné a a v strednej ázii severné vetry. Na pobre?iach Severného ?adového oceánu sa vetry menia dva razy do roka. Vete dujú z oceánu na pevninu a v zime naopak. Nad ju?nou ?as?ou ?alekého vychodu letné vetry z Tichého oceánu priná?ajú ve?a vlahy (monzún). Vplyvom reliéfu majú najm? pohoria odli?né podnebie ako okolité rovinné územia. Kym pobre?ia na ?alekom vychode obmedzujú vplyv Tichého oceánu na úzky pobre?ny pás, rovinny reliéf na západe a severe umo?ňuje západnému prúdeniu prenika? a? do vychodnej Sibíri a chladnym vzduchovym hmotám ?asto zasahova? hlboko na juh, najm? v prechodnych obdobiach. V zime má celé územie ZSSR okrem ju?ného Krymu, Zakaukazska a juhu Strednej ázie teploty pod bodom mrazu. Na priebeh izoteriem má ve?ky vplyv teply Golfsky prúd. Napr. izoterme priemernej januárovej teploty ?10 °C prebieha cez Murmansk, Kalugu, Volgograd, a Kzyl-Ordu, teda má takmer poludníkovy smer. Izotermy januárovych tepl?t ?35 °C a ni??ie tvoria nad Sibírou uzatvorené kruhy. Extrémne nízke teploty aj v d?sledku inverzie sú v uzavretych kotlinách severovychodnej Sibíri, kde le?í takzvany pól chladu (oblas? Verchojanska a Ojmjakonu). Teplota tu klesá a? na ?70 °C. Najm? zimné teploty poukazujú na preva?ujúci kontinentálny charakter podnebia na území ZSSR.

Nerastné bohatstvo

Pracovníci závodu na vyrobu pota?e v Soligorsku, Bieloruská SSR, 1968

Ve?ké nerastné bohatstvo ZSSR bolo úzko sp?té s pestrou geologickou stavbou územia krajiny. Niektoré lo?iská nerastnych surovín vznikli procesmi sedimentácie organickych (uhlie, ropa) a anorganickych látok (soli, ?elezné rudy). Takéto lo?iská sa vyskytujú najm? na územiach, ktorych podklad tvoria staré platformy (Ruská platforma, Sibírsky ?tít). Pre platformy je charakteristicky vznik metamorfovanych lo?ísk (?elezné rudy). Na územiach, kde sa horotvorné procesy uskuto?ňovali nesk?r intrúzie magmy a vulkanizmus podmienili vznik rudnych lo?ísk. Na petrograficky rovnorodych územiach sa formovali neve?ké lo?iská ve?mi rozmanitych nerastnych surovín (Kola, Ural, Kazachstan, Donecká pahorkatina, Zabajkalsko a iné).

Uhlie

ZSSR malo najv???ie palivové zásoby spomedzi v?etkych krajín sveta. Pod?a odhadov sa na území ZSSR nachádzalo 57 % svetovych zásob uhlia (8670 miliárd ton). Spomedzi v?etkych oblastí ?a?by uhlia mali najv???í vyznam uho?né panvy le?iace v za?udnenych a hospodársky aktívnych územiach. V európskej ?asti ZSSR to boli Donecká a Pe?orská uho?ná panva a Moskovská hnedouho?ná panva. Na juhu Sibíri a v Kazachstane le?ia dve ?al?ie panvy vyznamné pre ?a?bu ?ierneho uhlia a to: Magadanská a Karagandská. Vyznamná je tie? ?e?abinská hnedouho?ná panva na Urale, Jekaterinburská v Kazachstane, Kansko-a?inská a Irkutská panva vo vychodnej Sibíri, Burejská panva na ?alekom vychode a men?ie panvy v Strednej ázii a Zabajkalsku. Obrovské zásoby uhlia sú tie? v Tunguszkej a Lenskej panve na severe Sibíri, tieto sú zatia? vyu?ívané iba ve?mi slabo.

Ropa a zemny plyn

Spokojní sovietski baníci po ?ichte, Kaza?ská SSR, 1977

Aj ropa a zemny plyn boli nerastné suroviny, ktorych najv???ie známe lo?iská sa nachádzali na území ZSSR a predstavovali aj podstatnú ?as? jeho exportu. Vol?sko-uralská (tie? nazyvaná ?druhé Baku“) a Západosibírska ropná oblas? pri strednom toku Obu, objavené po?as 2. svetovej vojny a po nej, prevy?ujú sk?r objavené lo?iská v oblasti Baku a v Predkaukazsku (Groznyj). Vyznamná sa stala aj ropná panva na polostrove Mangy??ak v Kazachstane. Men?ie lo?iská ropy sú aj na západnej Ukrajine, v Strednej ázii, v povodí Emby a na ostrove Sachalin. Hlavné lo?iská zemného plynu sa v európskej ?asti nachádzali v Predkaukazsku (Stavropo? a Krasnodar), na Ukrajine (Da?ava, ?ebelinka), v Povol?í a na ju?nom Urale (Orenburg). V ázijskej ?asti vynikali najm? lo?iská v Uzbekistane (Buchara, Gazli) a na dolnom toku rieky Ob. Miestny vyznam v oblastiach s nedostatkom inych palív mali aj lo?iská hor?avych bridlíc a ra?eliny. Na ZSSR pripadalo 60 % známych svetovych zásob ra?eliny. Najv???ie lo?iská ra?eliny sa nachádzali v severnej polovici Vychodoeurópskej a Západosibírskej ní?iny. Lo?iská hor?avych bridlíc sú dodnes v Estónsku a v okolí Leningradu a v Povol?í.

Rudy

Ru?ná prevádzka v závode na vyrobu vysokych pecí Kujby?evskej oceliarne v Kramatorsku, Ukrajinská SSR, 1968

Viac ako polovica svetovych zásob ?eleznych rúd (110 miliárd ton) a e?te v???í podiel mangánovych rúd le?ala na území ZSSR. Na rozdiel od uhlia najv???ie lo?iská ?eleznych a mangánovych rúd boli v európskej ?asti ZSSR. 60 % zv?zovych zásob ?eleznej rudy bolo v lo?iskách Krivého Rogu a v oblasti Kurskej magnetickej anomálie. Druhá ve?ká skupina nálezísk ?eleznej rudy je na Urale a v pri?ahlej oblasti Kazachstanu (Kustanajská oblas?). Men?ie lo?iská boli tie? na polostrove Kola, v strednom Kazachstane, v altajskych a sajanskych chrbtoch, na hornej Angare a v Zakaukazsku. Svetoznáme sú tie? lo?iská mangánovej rudy pri Nikopole na Ukrajine (60 % svetovych zásob). Ve?mi kvalitné lo?isko je tie? pri ?iature v Gruzínsku, ?al?ie sú na Urale a v Kazachstane. ZSSR malo aj zna?né zásoby ostatnych rúd, najm? rúd farebnych, drahych a ?ahkych kovov. Lo?iská rúd chrómu na Urale, medi v Kazachstane, na Urale a v Zakaukazsku, polymetalickych kovov (zinok, olovo, me?, striebro a iné) v Rudnom Altaji a na ?alekom vychode, cínu v Zabajkalsku, niklu v oblasti Nori?ska, na Kole a na Urale. Hliníkové rudy sa vyskytovali v okolí Leningradu, na Urale a v Kazachstane (bauxit), na Kole (nefelín) a v Zakaukazsku (alunit). Lo?iská drahych kovov, najm? zlata a platiny sú na Urale, v Kazachstane a najm? v Jakutsku a na ?alekom vychode (Kolyma).

Nerudné suroviny

ZSSR malo ve?ké zásoby draselnej soli (Solikamsk, Starobin), kamennej soli (Donecká panva, dolné Povol?ie), Glauberovej soli (záliv Kara-Bogaz-Gol), bohaté lo?iská apatitov (polostrov Kola), fosfátov (Kazachstan). Diamanty sa ?a?ili v Jakutskej autonómnej republike.

Obyvate?stvo

Svanetsky mu? v Mestii, SSR Gruzínsko, 1929

?udia v Samarkande, Uzbecká SSR, 1981

Pionieri v pohorí Zerav?an v Tad?ickej SSR, 1983

Sovietsky zv?z bol národnostne jednou z najr?znorodej?ích krajín sveta, s viac ne? 200 odli?nymi etnickymi skupinami. V roku 1991 ?ilo v krajine 293 miliónov obyvate?ov, ?o z nej robilo tretiu naj?udnatej?iu krajinu na svete, po ?íne a Indii. V poslednych rokoch existencie, boli najv???ou národnostnou skupinou Rusi (50,78 %), po ktorych nasledovali Ukrajinci (15,45 %) a Uzbeci (5,84 %). ?al?ie národnostné skupiny tvorili Abcházci, Adygejci, Arméni, Asyr?ania, Azerbajd?anci, Avari, Ba?kirci, Bielorusi, Bulhari, Buriati, ?e?eni, ?íňania, ?uva?i, Estónci, Evenkovia, Fíni, Gagauzi, Gréci, Gruzínci, Ingu?i, Inuiti, Jakuti, Kalmyci, Karakalpaci, Karelci, Keti, Kórej?ania, Kazachovia, Kozáci, Kirgizi, Lezgínci, Loty?i, Litovci, Maríjci, Ma?ari, Moldavci, Mongoli, Mordvíni, Nemci, Nenci, Osetínci, Poliaci, Rómovia, Rumuni, Tad?ici, Tatovia, Tatári, Turkméni, Tuvinci, Ujguri, Udmurti, ?idia a ?al?í. Najm? kv?li rozdielnemu ?ivotnému ?tylu jednotlivych národov a z toho vyplyvajúcej rozdielnej p?rodnosti, pomer Rusov a ostatnych slovanskych národov k inym národnostiam od konca druhej svetovej vojny klesal.

Po?et obyvate?ov jednotlivych republík v tisícoch v priebehu rokov

Republika	1913	1926	1939	1950	1959	1966	1970	1973	1979	1987	1989	1991
Ruská SFSR	89 902	92 737	108 379	101 438	117 534	126 561	130 079	132 151	137 410	145 311	147 386	148 548
Ukrajinská SSR	35 210	29 515	40 469	36 906	41 869	45 516	47 127	48 243	49 609	51 201	51 704	51 944
Bieloruská SSR	6 899	4 983	8 910	7 745	8 055	8 633	9 002	9 202	9 533	10 078	10 200	10 260
Uzbecká SSR	4 366	4 660	6 440	6 314	8 261	10 581	11 960	12 902	15 389	19 026	19 906	20 708
Kaza?ská SSR	5 565	6 037	5 990	6 703	9 154	12 129	12 849	13 705	14 684	16 244	16 538	16 793
Gruzínska SSR	2 601	2 677	3 540	3 528	4 044	4 548	4 686	4 838	4 993	5 266	5 449	5 464
Azerbajd?anská SSR	2 339	2 314	3 205	2 896	3 698	4 660	5 117	5 420	6 027	6 811	7 029	7 137
Litovská SSR	2 828		2 880	2 573	2 711	2 986	3 128	3 234	3 392	3 641	3 690	3 728
Moldavská SSR	2 056		2 452	2 290	2 885	3 368	3 569	3 721	3 950	4 185	4 341	4 366
Loty?ská SSR	2 493	1 857	1 885	1 943	2 093	2 262	2 364	2 430	2 503	2 647	2 681	2 681
Kirgizská SSR	864	1 002	1 458	1 740	2 066	2 652	2 933	3 145	3 523	4 143	4 291	4 422
Tad?ická SSR	1 034	1 032	1 484	1 532	1 981	2 579	2 900	3 194	3 806	4 807	5 112	5 358
Arménska SSR	1 000	881	1 282	1 354	1 763	2 194	2 492	2 672	3 037	3 412	3 283	3 376
Turkménska SSR	1 042	998	1 252	1 211	1 516	1 914	2 159	2 364	2 765	3 361	3 534	3 576
Estónska SSR	954	1 117	1 052	1 101	1 197	1 285	1 356	1 405	1 465	1 556	1 573	1 582
ZSSR (celok)	159 153	147 028	190 678	179 274	208 827	231 868	241 720	248 626	262 085	281 689	286 717	289 943

Politika

Sídlo Najvy??ieho sovietu ZSSR v Moskve

Do vyhlásenia socializmu v krajine ústavou v roku 1936, bola v krajine vyhlásená diktatúra proletariátu a chudobného ro?níctva. V tre?om odseku ústavy z roku 1936 sa hovorilo: ?V?etka moc v ZSSR patrí pracujúcemu ?udu miest a dedín prostredníctvom sovietu zastupujúceho pracujúcich“.

Jedinou politickou stranou bola Komunistická strana Sovietskeho zv?zu – KSSZ. Najvy??í orgán ?tátnej moci (parlament) bol Najvy??í soviet ZSSR. Mal dve komory – Soviet zv?zu a Soviet národností. Obe komory mali po 750 poslancov volenych ob?anmi na 5 rokov. V období medzi zasadaniami plnilo funkcie Najvy??ieho sovietu Prezídium Najvy??ieho sovietu na ?ele s predsedom.

Hlavne za vlády V. I. Lenina (1917 – 1924) a J. V. Stalina (1924 – 1953) mo?no re?im v krajine ozna?i? za tvrdú totalitnú diktatúru jednej strany, zodpovednú za smr? miliónov sovietskych ob?anov.

Od 15. marca 1990 bol najvy??ím predstavite?om ?tátu prezident. Ako jediny túto funkciu vykonával Michail Sergejevi? Gorba?ov, ktory v súvislosti s rozpadom ZSSR rezignoval 25. decembra 1991.

?tátnym zriadením bol ZSSR federatívnou republikou.

Hlavní predstavitelia

Leonid Bre?nev

Najvy??ími predstavite?mi (spravidla vo funkcii predsedu prezídia Najvy??ieho sovietu, ktoré bolo kolektívnou hlavou ?tátu) Sovietskeho zv?zu boli v?dy zároveň vodcovia vládnucej strany (od roku 1925 KSSZ) – spravidla prvy alebo generálny tajomník.

1. 1917 – 1924: Vladimir I?ji? Lenin (predseda Rady ?udovych komisárov RSFSR/ZSSR)
2. 1924 – 1953: Josif Vissarionovi? Stalin (generálny tajomník úV KSSZ)
3. 1953: Georgij Maximilianovi? Malenkov (neformálny vodca KSSZ po Stalinovej smrti)
4. 1953 – 1964: Nikita Sergejevi? Chru??ov (prvy tajomník úV KSSZ)
5. 1964 – 1982: Leonid I?ji? Bre?nev (prvy tajomník, od roku 1966 generálny tajomník)
6. 1982 – 1984: Jurij Vladimirovi? Andropov (generálny tajomník)
7. 1984 – 1985: Konstantin Ustinovi? ?ernenko (generálny tajomník)
8. 1985 – 1991: Michail Sergejevi? Gorba?ov (generálny tajomník, od roku 1990 prezident ZSSR)

Administratívne ?lenenie

Administratívne jednotky ZSSR v roku 1989

Sovietsky zv?z tvorilo 15 zv?zovych ?sovietskych socialistickych republík“ (SSR). Republiky sa ?alej delili na oblasti (okrem Litvy, Loty?ska, Estónska, Moldavska a Arménska).

RSFSR tvorili aj kraje, národnostné okruhy (nesk?r premenované na autonómne okruhy) a autonómne oblasti.

Sú?as?ou niektorych zv?zovych republík (Rusko, Gruzínsko, Azerbajd?an, Uzbekistan a Tad?ikistan) boli autonómne sovietske socialistické republiky (ASSR).

Základnou správnou jednotkou bol rajón (okres).

V roku 1961 – 1963 bolo vytvorenych 18 ve?kych ekonomickych rajónov, ktoré pokryvali celé územie ?tátu.

Republika		Zv?zové republiky v rokoch 1956 a? 1991
1	Ruská SFSR
2	Ukrajinská SSR
3	Bieloruská SSR
4	Uzbecká SSR
5	Kaza?ská SSR
6	Gruzínska SSR
7	Azerbajd?anská SSR
8	Litovská SSR
9	Moldavská SSR
10	Loty?ská SSR
11	Kirgizská SSR
12	Tad?ická SSR
13	Arménska SSR
14	Turkménska SSR
15	Estónska SSR

Celosvetovo známe osobnosti sovietskej éry

Pozri aj Zoznam predstavite?ov Sovietskeho zv?zu

Politici

Nikita Chru??ov

• Vladimir I?ji? Lenin
• Josif Vissarionovi? Stalin
• Lev Davidovi? Trockij
• Nikita Sergejevi? Chru??ov
• Leonid I?ji? Bre?nev
• Michail Sergejevi? Gorba?ov

Diplomati

• Sergej Litvinov
• Andrej Andrejevi? Gromyko

Vojnoví hrdinovia

Georgij ?ukov

• Semion Michajlovi? Bu?onnyj
• Konstantin Konstantinovi? Rokossovskij
• Kliment Jefremovi? Voro?ilov
• Ivan Stepanovi? Konev
• Georgij Konstantinovi? ?ukov
• Rodion Jakovlevi? Malinovskij

Umelci

Sergej Prokofiev

Alla Puga?ovová

• Alexandr Sol?enicyn – spisovate?
• Vladimir Vladimirovi? Majakovskij – spisovate?
• Maxim Gorkij – spisovate?
• Michail Alexandrovi? ?olochov – spisovate?
• Bulat ?alvovi? Okud?ava – spisovate?, básnik, hudobny skladate?
• Anna Achmatovová – poetka
• Dmitrij Dmitrijevi? ?ostakovi? – hudobny skladate?
• Sergej Prokofiev – hudobny skladate?
• Aram Cha?aturjan – hudobny skladate?
• Vasilij Jakovlevi? Tretiak – operny spevák
• Vladimir Vysockij – spevák, herec, básnik
• Maja Pliseckaja – baletka
• Muslim Magomajev – spevák
• Alla Puga?ovová – spevá?ka
• Sofia Rotaru – spevá?ka
• Lev Le??enko – spevák
• Edita Piecha – spevá?ka
• ?udmila Gur?enko – here?ka, spevá?ka
• Sergej Michajlovi? Ejzen?tejn – re?isér, scenárista
• Alexandr Arturovi? Rou – re?isér

Priekopníci vedy a techniky

Jurij Gagarin

• Piotr Leonidovi? Kapica – vedec, fyzik
• Andrej Dmitrijevi? Sacharov – vedec, fyzik
• Alexandr Michajlovi? Prochorov – vedec, fyzik
• Lev Davidovi? Landau – vedec, fyzik
• Jurij Gagarin – kozmonaut
• Valentina Tere?kovová – kozmonautka
• German Titov – kozmonaut
• Sergej Pavlovi? Koro?ov – raketovy kon?truktér
• Michail Kala?nikov – kon?truktér zbraní
• Sergej Iliu?in – letecky kon?truktér

?portovci

O?ga Korbutová

Sergej Makarov

Garri Kasparov

• Larisa Latyninová – ?portová gymnastka
• O?ga Korbutová – ?portová gymnastka
• Nikolaj Andrianov – ?portovy gymnasta
• Boris ?achlin – ?portovy gymnasta
• Viktor ?ukarin – ?portovy gymnasta
• Vitalij ??erbo – ?portovy gymnasta
• Vsevolod Bobrov – hokejista
• Veniamin Alexandrov – hokejista
• Alexandr Almetov – hokejista
• Vladislav Tretiak – hokejista, brankár
• Alexandr Ragulin – hokejista
• Jurij Fiodorov – hokejista
• Via?eslav Fetisov – hokejista
• Sergej Makarov – hokejista
• Vladimir Krutov – hokejista
• Igor Larionov – hokejista
• Lev Ja?in – futbalista, brankár
• ?udmila Belousovová a Oleg Protopopov – krasokor?uliari, ?portové dvojice
• Tamara Moskvinová a Alexej Mi?in – krasokor?uliari, ?portové dvojice
• Irina Rodninová a Alexandr Zajcev – krasokor?uliari, ?portové dvojice
• Jekaterina Gordejevová a Sergej Griňkov – krasokor?uliari, ?portové dvojice
• Maja Usovová a Alexandr ?ulin – krasokor?uliari, ?portové dvojice
• ?udmila Pachomovová a Alexandr Gor?kov – krasokor?uliari, tance na ?ade
• Natalia Lini?uková a Gennadij Karponosov – krasokor?uliari, tance na ?ade
• Marina Klimová a Sergej Ponomarenko – krasokor?uliari, ?portové dvojice
• Sergej Nikolajevi? Volkov – krasokor?uliar
• Viktor Petrenko – krasokor?uliar
• Nikolaj Kruglov – biatlonista
• ?ubov Jegorovová – be?kyňa na ly?iach
• Vladimir Smirnov – be?ec na ly?iach
• Larisa Lazutinová – be?kyňa na ly?iach
• Nina Gavri?uková – be?kyňa na ly?iach, ?tafetovy beh
• Garri Kasparov – ?achista
• Anatolij Karpov – ?achista

Pou?itá literatúra

• VYKOUKAL, Ji?í; TEJCHMAN, Miroslav; LITERA, Bohuslav. Vychod : vznik, vyvoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989. 1. vyd. Praha : Libri, 2000. 860 s. (Historická ?ada.) ISBN 80-85983-82-6.
• Ba?ovsky, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR, Obzor – Bratislava, 1977, 856 s.
• Litschauerová, N.: Republiky ZSSR, Mladé Letá 1977, 170 s.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sovietsky zv?z

Rusky portál