外籍人才眼中最具吸引力十大城市 杭州连续七年入选

Toto je ?lánok o historickom období modernych dejín. O studenej vojne ako druhu vojnového konfliktu pozri Studená vojna (druh konfliktu).

百度 沿背村是个山穷土瘦的地方,全村三分之一的土地是冷浆田,产量低。

Studená vojna bola skrytym konfliktom medzi Západom (Spojené ?táty a ?al?ie západné krajiny) a komunistickym blokom (resp. vychodnym blokom, vedenym Sovietskym zv?zom), ke? sa Spojené ?táty a Sovietsky zv?z po ví?azstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superve?mocami.

Studená vojna
Zhora v smere hodinovych ru?i?iek: Poh?ad na Berlínsky múr vo februári 1979; Berlínsky hrani?ny priechod Checkpoint Charlie z amerického sektora v marci 1970; ?esky ?tudent Jan Palach, ktory sa 16. januára 1969 upálil na protest proti okupácii ?esko-Slovenska vojskami Var?avskej zmluvy; horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy, august 1968; podpísanie zmluvy medzi Georgeom H. W. Bushom a Michailom Gorba?ovom o ukon?ení vyroby chemickych zbraní a likvidácii ich zásob, 1. jún 1990; pád Berlínskeho múru v roku 1989
Dátum cca 1947 – 1991 Miesto de facto takmer cely svet Vysledok ví?azstvo západu
Protivníci
Západny blok: NATO Spojené ?táty Spojené krá?ovstvo Francúzsko Kanada Taliansko Belgicko Dánsko Island Luxembursko Holandsko Nórsko Portugalsko Grécko (od 1952) Turecko (od 1952) Západné Nemecko (od 1955) ?panielsko (od 1982) ostatní spojenci: Austrália Novy Zéland Pakistan Filipíny Thajsko Ju?ny Vietnam ?panielsky ?tát (do 1975) Ju?ná Afrika Irán (do 1979) Japonsko Ju?ná Kórea Taiwan a ?al?í	Vychodny blok: Var?avská zmluva Sovietsky zv?z NDR (1956 – 1990) Po?sko ?esko-Slovensko Ma?arsko Rumunsko Bulharsko Albánsko (do 1968) ostatní spojenci: ?ína Severny Vietnam Severná Kórea Kuba (od 1959) Mongolsko Afganistan (1979 – 1989) Egypt Syria Irak
Velitelia
Harry S. Truman Dwight D. Eisenhower John F. Kennedy Ronald Reagan Winston Churchill Charles de Gaulle a ?al?í	Josif Stalin Nikita Chru??ov Leonid Bre?nev Michail Gorba?ov Mao Ce-tung Fidel Castro a ?al?í
?Historicky portál

Namiesto otvoreného vojenského konfliktu o svetovú nadvládu medzi vojenskymi zoskupeniami NATO a Var?avská zmluva sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej (Trumanova doktrína), politickej, propagandistickej, hospodárskej (Marshallov plán) a vedecko-technickej rovine. Osobitos?ou bola skuto?nos?, ?e táto konfrontácia sa prená?ala do kultúry, vedy, ?portu i medzi?udskych vz?ahov a prejavovala sa ako súperenie, bez priameho vojenského stretnutia oboch superve?mocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v zbrojení. Sféry vplyvu sa roz?irovali vedením tzv. zástupnych vojen, teda ozbrojenych konfliktov v menej rozvinutych krajinách, pri ktorych bloky podporovali spriaznené strany v danej krajine (napríklad Kórea, Vietnam, Angola, Afganistan). Podstatnú úlohu v získavaní priaznivcov a spojencov (aj na strane protivníka a nezú?astnenych krajín) zohrávala ideologická propaganda, ?pioná? a tajné slu?by.

V roku 1947 USA stratili monopolné postavenie jedinej nukleárnej ve?moci, ?ím sa zní?ila pravdepodobnos? vedenia americkej preventívnej (nukleárnej) vojny a za?ali preteky (o prevahu) v zbrojení. Predov?etkym tzv. jadrové zastra?ovanie (pozri dejiny vyvoja jadrovych zbraní, atómová bomba a jadrová vojna) viedlo k rovnováhe strachu zalo?enej na zaru?enom vzájomnom zni?ení (anglicky mutually assured destruction), ?o postupne otvorilo cestu k rokovaniam o obmedzení a zní?ení po?tu strategickych zbraní v 60. a 70. rokoch 20. storo?ia.

Súperenie vo vedecko-technickej (napr. vesmírne preteky) oblasti, do ktorého sa investovali rozsiahle materiálne, finan?né i ?udské zdroje prinieslo v priebehu krátkeho obdobia vyznamny vedecko-technicky pokrok napriek tomu, ?e jeho primárny cie? bol vojenská prevaha (balistické rakety, ?pioná?ne satelity a pod.)

Studená vojna trvala pribli?ne od roku 1947 do rozpadu Var?avskej zmluvy 1. júla 1991 a rozpadu Sovietskeho zv?zu koncom roku 1991. Po?as trvania studenej vojny rozhodnutia o vojnách vznikali len v Moskve a vo Washingtone. Od roku 1992 do roku 2008 boli európske krajiny pod?a Friedmana op?? suverénne a zjednotené. Okolo roku 1975 mala sovietska strana prevahu v konven?nych zbraniach a ZSSR sa darilo aj na poli propagandy roz?irovaním kon?pira?nych teórií o Spojenych ?tátoch. (Napr. mierové hnutie v Európe po porá?ke ?vojnovych ?tvá?ov“ USA vo Vietname bolo umne podporované sovietmi ovládanou Svetovou radou mieru.) Nie je preto samozrejmos?ou, ?e USA nakoniec vyhrali studenú vojnu a to bez toho, ?e by bola rozpútaná jadrová vojna.

Názov studená vojna (ako druh konfliktu) patrí medzi pomenovania typu blesková vojna, ?udná vojna, ?elezná opona at?., ktoré sa nepova?ujú za vlastné mená, a preto sa pí?u s malym za?iato?nym písmenom.

História

Prí?iny konfliktu, narastanie nap?tia

U? od roku 1945 m??eme hovori? o permanentnom zvy?ovaní nap?tia medzi USA a ZSSR. Problémy sa objavili e?te po?as vojny na jaltskej konferencii 4. a? 11. februára 1945. Nezhody sa tykali hlavne hraníc Po?ska so ZSSR a povojnového usporiadania Nemecka a vy?ky vojnovych reparácií pre ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu Nemecka a Sovietsky zv?z presadzoval jednotny nemecky ?tát, ?o sa nakoniec vyrie?ilo v lete 1945 na Postupimskej konferencii rozdelením Nemecka na ?tyri okupa?né zóny. Stalin súhlasil s rozdelením britskej zóny na dve u? na Jalte, za to po?adoval vysoké reparacie. Záujmy ve?mocí boli protichodné aj v Iráne (v rokoch 1945 a 1946 sa tam Sovietsky zv?z pokúsil vytvori? pro-sovietske ?táty na územiach obyvanych Kurdmi a Azerbajd?ancami), Kórei (severná ?as? oslobodená ZSSR), v budúcom Izraeli ako aj v strednej Európe. Sovietom sa, naopak, nepá?ilo odsúvanie komunistickych strán na ved?aj?iu ko?aj vo Francúzsku, Taliansku ?i v Grécku.

Za?iatok otvoreného nepriate?stva

Jaltská konferencia: Churchill, Roosevelt a Stalin

Okrem rozdielnych mocenskych záujmov ve?mocí bolo nepriate?stvo zalo?ené na ideologickych rozdieloch. USA hovorili o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Rozdelenie na dva nepriate?ské bloky sa udialo v rokoch 1946 a 1947 ke? vznikla tzv.. ?elezná opona medzi blokmi. Do dne?ného pou?ívania tento termín uviedol Winston Churchill v máji roku 1945 v liste prezidentovi USA H. Trumanovi na vyjadrenie vznikajúcej v?estrannej bariéry medzi obomi blokmi. V?eobecne sa termín za?al pou?íva? a? po Churchillovom fultonskom prejave v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaskych národov proti komunizmu.

Mesiac predtym, 9. februára 1946, vystúpil Stalin s prejavom, v ktorom zopakoval leninistickú tézu, pod?a ktorej, kym existuje kapitalizmus, sú vojny nevyhnutné. Na základe nového politického smerovania KSSZ z roku 1946 dostal v apríli 1947 ?danov poverenie jej ústredného vyboru zorganizova? takzvanú filozofickú debatu, ktorá sa uskuto?nila 16. a? 25. júna 1947. Diskusiu 500 ú?astníkov ovplyvnila kniha vedúceho oddelenia propagandy a agitácie G. F. Alexandrova História západnej filozofie z roku 1946. ?danovovo delenie sveta na Západ (kapitalizmus) a Vychod (socializmus) ideologicky vyhovovalo Stalinovi. Stalin Churchillov protisovietsky prejav síce verbálne odsúdil v moskovskej Pravde ale zároveň stiahol svoje jednotky z Mand?uska a dánskeho ostrova Bornholm.

V záujme odvrátenia hrozby pri?lenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu vyhlásil americky prezident Harry S. Truman 12. marca 1947 nové smerovanie zahrani?nej politiky USA (takzvaná Trumanova doktrína) pod?a ktorého sa USA majú sta? garantom slobody a demokracie v?ade vo svete a majú poskytova? pomoc krajinám ohrozenych diktátormi, totalitou, ?i u? zvonka alebo zvnútra. Pomoc má by? finan?ná, hospodárska, ale aj vojenská. V tom období, v americkom ponímaní, boli krajiny ohrozované najm? mo?nym komunistickym prevratom. V roku 1947 pri?li USA s ponukou ekonomickej obnovy zni?eného európskeho hospodárstva. Iniciatíva dostala názov Marshallov plán, ktory bol schváleny na konferencii v Parí?i (12. júla a? 22. septembra 1947). Plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky. ?táty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zv?zu. V. Molotov za?iatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA (prijmú Marshallov plán) a ozna?il ich za nepriate?ov ZSSR. V septembri 1947 v Szklarskej Porube v Po?sku sa uskuto?nila konferencia vodcov komunistickych strán, na ktorej bola zalo?ená nástupnícka organizácia Kominterny Informbyro a tie? v roku 1947 Sovieti predstavili alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).

Studená vojna sa dotkla aj ?esko-Slovenska, ktoré malo spolo?nú hranicu s neutrálnym Rakúskom a Západnym Nemeckom. V ?SR sa uva?ovalo o prijatí Marshallovho plánu. V Júli 1947 bol minister zahrani?nych veci Jan Masaryk predvolany do Moskvy, kde protire?il Stalinovi, ktory zakazoval prijatie plánu. Nakoniec ?elezná opona oddelila napríklad Bratislavu od Viedne, pri?om e?te pred vojnou boli vzájomne spojené takzvanou elektri?kou.

Priebeh

Svet v roku 1959

     ?lenské ?táty NATO

     ostatní spojenci USA

     kolónie

     ?lenské ?táty Var?avskej zmluvy

     ostatní spojenci ZSSR

     neutrálne ?táty

Konflikt prechádzal horúcej?ími a chladnej?ími fázami, rovnako ako aj pokojnej?ími a konfliktnej?ími obdobiami. Kríza sa vyhrotila prvykrát do nátlakovych akcií po?as Berlínskej blokády, ktorá za?ala 23. júla 1948. K ?al?iemu vyznamnému, teraz u? vojenskému stretu do?lo na Kórejskom polostrove. Vojnu medzi juhom podporovanym USA a severom podporovanym ZSSR a ?ínou, ktorá sa za?ala v roku 1950 ukon?ila v máji 1954 konferencia v ?eneve.

Po Stalinovej smrti (5. marec 1953) predstavitelia ZSSR (Malenkov a Chru??ov) za?ali uplatňova? novy kurz smerovania medzinárodnej politiky a prejavili ochotu rozmrazi? vz?ahy medzi ZSSR a západnymi mocnos?ami.

Dohodou z 23. októbra 1954 z Parí?a bolo Západné Nemecko prijaté do NATO. Táto dohoda ukon?ila okupa?ny ?tatút Nemecka a uznala Spolkovú republiku Nemecka za suverénny a nezávisly ?tát s vlastnou armádou (Bundeswehr) s ur?itymi obmedzeniami. ZSSR a jeho satelity pova?ovali Parí?sku zmluvu za ohrozenie svojej bezpe?nosti. Reakciou na ňu bolo zalo?enie vojensko-politického zoskupenia Var?avská zmluva v roku 1955, do ktorej zapojilo ZSSR aj vychodnú ?as? Nemecka – NDR.

Studená vojna sa dostala do ozajstnej vojny aj v rokoch 1957 a? 1975 po?as vojny vo Vietname. ?al?ím horúcim okamihom studenej vojny bolo odhalenie na Kube v tajnosti budovanych odpa?ovacích zariadení pre sovietske atómové rakety, ktoré boli schopné zasiahnu? ciele na území USA (Kubánska kríza v októbri 1962). 24. decembra 1979 za?ala invázia Sovietskeho zv?zu do Afganistanu. USA v nej podporovali mud?ahedínov.

Zástupné konflikty

• Kórejská vojna (1950 – 1953)
• Kubánska kríza (1962)
• Vojna vo Vietname (1964 – 1975),
• Afghanistan (od 1979)
• Angolská ob?ianska vojna (Movimento Popular de Libertacao de Angola vyhlásilo 11. novembra 1975 ?udovú republiku, a do februára 1976 sa podarilo vláde MPLA za pomoci kubánskych expedi?nych zborov získa? kontrolu nad ve?kou ?astou krajiny. Po ob?ianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila 23. júna 1989 do platnosti zmluva o prímerí.
• Arabsko-izraelské vojny (u? od roku 1948)
• Tie? sem zara?ujeme severoamerickú CIA financovanú kampane juhoamerickych pravicovych diktatúr (viz operácia Condor) proti opozi?nym predstavite?om a za odstránenie sovietského vplyvu v oblasti.
• II. kon?ská vojna (1998 – 2003), pri ktorej vlády Kon?ská demokratická republika, Uganda a Rwanda vyu?ívali r?zne neregulérne ozbrojené skupiny
• Zástupnym konfliktom je do istej miery aj sú?asná Ruská invázia na Ukrajinu

Po?et jadrovych zbraní (hlavíc) v USA a ZSSR / Rusku v rokoch 1945 - 2006

Pád ?Rí?e zla“

Po nástupe prezidenta Reagana v roku 1981 (ktory ozna?il ZSSR ako Evil Empire – ?Rí?a zla“) sa op?? za?ali preteky v zbrojení. Ronald Reagan, aj za cenu vysokého rozpo?tového deficitu, donútil Sovietsky zv?z, vedeny prestarnutym politbyrom, zapoji? sa do pretekov, v ktorych Sovieti nemohli dr?a? s Ameri?anmi krok. Reagan 23. marca 1983 oznámil zámer (Strategická obranná iniciatíva – SDI – Strategic Defense Initiative) vytvori? systém ochrany USA proti útokom strategickych jadrovych zbraní (predov?etkym balistickych rakiet) vyu?itím najnov?ích technológií, tak by systém zni?il nepriate?ské strely e?te pred ich dopadom. Sovietsky zv?z sa po?as pretekov dostal do hlbokej krízy. V snahe zvláda? tempo, ktoré udávala Amerika, za?al investova? 50% hrubého domáceho produktu do zbrojárskeho priemyslu (USA v tom ?ase 10%). Aby ale dokázal udr?a? krok, potreboval investova? e?te viac – 70%, ?o bolo vzh?adom na ekonomické podmienky v ZSSR nemo?né. Vyhoda USA bola tie? technologická (elektronizácia, komputerizácia a pod.).

Tri ?tátne pohreby troch generálnych tajomníkov (Leonid I?ji? Bre?nev – ?1982, Jurij Vladimirovi? Andropov – ?1984, Konstantin Ustinovi? ?ernenko – ?1985) v priebehu troch rokov v Moskve sp?sobili vyrazné zmeny. Do popredia sa dostal mlad?í Michail Sergejevi? Gorba?ov, ktory s?uboval zavies? ekonomické reformy. V júni 1987 pri?iel s programom Perestrojka (Prestavba). Gorba?ov sa domnieval, ?e pre úspech ekonomickej reformy je nutny aj ?al?í program Glasnos? – Otvorenos? (myslela sa politická otvorenos?).

Glasnos? nakoniec umo?nila vznik silnej?ej ob?ianskej spolo?nosti a mierovy zánik Sovietskeho zv?zu a tym aj ukon?enie studenej vojny.

Prebehnutie niektorych krajín vychodného bloku do NATO

12. septembra 1990 podpísali ministri zahrani?nych vecí Nemeckej spolkovej republiky, NDR, Francúzska, Ruska, Spojeného krá?ovstva a USA zmluvu, ktorá spe?atila zahrani?nopolitické aspekty znovuzjednotenia. 15. marca 1991 nadobudla platnos? ?Zmluva dva plus ?tyri“ oficiálne nazyvaná Zmluva o kone?nom usporiadaní vo vz?ahu k Nemecku, ktorá umo?nila znovuzjednotenie Nemecka. Pod?a zmluvy sa mali v?etky sovietske jednotky do konca roku 1994 stiahnu? z vychodného Nemecka a zjednotené Nemecko získa úplnú suverenitu a nemecké jednotky budú patri? do NATO. Nemecko potvrdilo nedotknute?nos? existujúcich hraníc (najm? s Po?skom na riekach Odra Nisa) a tie?, ?e ?iadne zahrani?né ozbrojené sily nebudú umiestnené na vychodonemeckom území. Bundeswehr sa zredukoval na 370 000 vojakov. Okrem toho sa Nemecká spolková republika vzdala jadrovych, biologickych a chemickych zbraní.

Vo februári 2022 rusky prezident Vladimír Putin tvrdil, ?e Rusko bolo podvedené roz?irovaním NATO na vychod:

?Dnes jeden poh?ad na mapu sta?í, aby bolo zrejmé, ako západné krajiny “dodr?ali? svoj prís?ub zabráni?, aby sa NATO pohlo smerom na vychod. Proste podvádzali. Dostali sme p?? v?n roz?irovania NATO, jednu za druhou. V roku 1999 boli do Aliancie prijaté Po?sko, ?esko, Ma?arsko, v roku 2004 – Bulharsko, Estónsko, Loty?sko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, v roku 2009 Albánsko a Chorvátsko, v roku 2017 ?ierna Hora, v roku 2020 Severné Macedónsko. Vysledkom je, ?e Aliancia, jej vojenská infra?truktúra sa dostali priamo k hraniciam Ruska.“

Odhliadnuc od toho, ?e ruskych hraníc sa roz?irovanie NATO dotklo len vstupom Po?ska v roku 1999 a vstupom trojice pobaltskych krajín v roku 2004, nedá sa poveda?, ?e Rusko nehanebne ?podviedli“, preto?e ?neexistuje ?iadna legálne záv?zná dohoda medzi dvomi stranami z obdobia po páde Berlínskeho múru,“ pí?e nemecky Spiegel.?Kone?ny záver, ?i Západ poru?il svoje slovo, závisí úplne od toho, do akej miery ?lovek v skuto?nosti pokladá za záv?zné uistenia, ktoré dali John Major a ostatní.“

Britsky premiér John Major v marci 1991 povedal, ?e ?lenstvo Poliakov, ?echov a Ma?arov v NATO neprichádza do úvahy.John Major, francúzsky prezident Mitterand, americky prezident George Bush star?í naozaj ne?íhali za?iatkom 90. rokov na to, aby do Aliancie nahnali byvalych ?lenov Var?avskej zmluvy za chrbtom Ruska ale Poliaci, ?esi, Ma?ari (a potom aj Slováci) sa za?ali sami do NATO pyta?. Tieto krajiny museli v Spojenych ?tátoch nieko?ko rokov lobova?, aby dosiahli prijatie NATO.

Tajné slu?by

KGB bol názov hlavnej sovietskej tajnej slu?by, ktorá sú?asne plnila úlohy ?pioná?e, kontra?pioná?e a tajnej polície v Sovietskom zv?ze. Okrem tychto odborov pod ňu e?te spadali i niektoré odvetvia sovietskeho vojenského vyskumu. Organizácia vznikla 13. marca 1954 a zanikla 6. novembra 1991.

Central Intelligence Agency, skrátene CIA, je ústredná spravodajská slu?ba USA zalo?ená roku 1947 ako do?asny koordina?ny orgán tajnych slu?ieb USA. Je to civilná aj vojenská rozviedka.

Príkladom ?pioná?neho konfliktu bol Francis Gary Powers, pilot amerického ?pioná?neho lietadla U-2, ktoré 1. mája 1960 zostrelili nad sovietskym územím. Sovieti ho vo februári 1962 vymenili za uv?zneného sovietskeho ?pióna Rudolfa Abela.

D?le?ité konflikty

Vojna v Kórei

Kórejskí civilisti po?as vojny

Kórea bola do konca druhej svetovej vojny dlho sú?as?ou Japonského cisárstva. V roku 1945 oslobodili sever Kórei vojská Sovietskeho zv?zu, ju?nú ?as? krajiny zaistili vojská Spojenych ?tátov. V ju?nej ?asti Ameri?ania vytvárali budúci slobodny ?tát, zatia? ?o v severnej ?asti sa s pomocou ZSSR a novovzniknutej komunistickej ?íny vytvárala komunistická diktatúra. Hranicou medzi oboma krajinami bola p?vodná demarka?ná ?iara sovietskej a americkej zóny tvorená 38. rovnobe?kou.

25. júna 1950 sa jednotky Severnej Kórei priblí?ili k hraniciam a po sérii ozbrojenych zrá?ok na hraniciach podnikli rozsiahlu inváziu do Ju?nej Kórei. Severná Kórea bola ?iasto?ne podporovaná sovietskym letectvom, jadro jej úto?iacich jednotiek tvorili tanky T-34 dodané zo ZSSR. Za?iatkom júla severokórejské vojská dobyli Soul a prenikali aj ?alej na juh. U? 2 dni po napadnutí juhu Bezpe?nostná rada OSN v neprítomnosti predstavite?ov ZSSR vyhlásila za agresora vojny Severnú Kóreu a rozhodla sa podpori? juh. Medzitym v?ak zasiahla armáda USA, ktorá najprv pomohla Juhokórejcom udr?a? oblas? Pusanu a potom sama podnikla 15. septembra oboj?ivelnú operáciu pri In?one. V nasledujúcich bojoch americké jednotky porazili severokórejskú armádu, dobyli Pchjongjang a prenikli a? k ?ínskym hraniciam. Ke? u? bolo severokórejské územie skoro celé pod kontrolou americkych vojakov, zasiahla do konfliktu ?ína, ktorá sa cítila prítomnos?ou americkych vojsk ohrozená. 25. októbra miliónová armáda ?dobrovo?níkov“ pod velením Peng Dehuaia prekro?ila napriek o?akávaniam Spojenych ?tátov hranice a rozvrátila útok síl OSN. Nová komunistami vedená ofenzíva zatla?ila jednotky OSN op?? na juh. 4. januára 1951 dobyli komunisti Soul. Otrasené jednotky OSN spolu s Ameri?anmi sa v?ak znovu sformovali a po sérii bojov v polovici marca dobyli mesto sp??. U? 22. apríla v?ak severokórejské vojská za?ali novy protiútok a zatla?ili vojská OSN o nieko?ko desiatok km sp??. V tej istej dobe bol dovtedaj?í velite? americkych vojsk v oblasti generál Douglas MacArthur pozbaveny velenia, preto?e sa vyhrá?al ?ínskej strane pou?itím atómovych zbraní. Jeho konanie vyvolalo odpor a zhrozenie po celom svete. Svetu po prvykrát hrozila nukleárna vojna, ke??e ??R malo spojeneckú zmluvu so ZSSR. Onedlho pozemné boje uviazli na m?tvom bode. Frontová línia sa vtedy nachádzala mierne na sever od 38. rovnobe?ky. Do konca roku 1951 sa za?ali v Kesongu rozhovory o zastavení pa?by. 12. novembra 1951 sa rokovania premiestnili do mesta Pchanmund?on, kde trvali do 27. júla 1953, kedy bolo podpísané prímerie platné dodnes. Obe strany mali po vojne ve?ké mno?stvo vojnovych zajatcov, ktorym obe strany umo?nili rozhodnú? sa, v ktorej ?asti krajiny chcú zosta?. Celkovo si kórejská vojna vy?iadala dovedna 1 300 000 obetí.

Kubánska kríza

Rozmiestnenie sovietskych zbraní na Kube po?as Kubánskej krízy

Na Kube v roku 1959 po dvojro?nej partizánskej vojne zvrhli povstalci vládu proamerického diktátora Batistu, ke? pod vedením Ernesta Che Guevaru dobyli 1. januára Havanu. Nová revolu?ná vláda pod vedením Fidela Castra vyhlásila pozemkovú reformu, znárodnila továrne, bane aj banky. Nová revolu?ná vláda sa za?ala orientova? na Sovietsky zv?z. Spojené ?táty, ktoré predtym na Kube investovali ve?a kapitálu hne? od za?iatku plánovali vykoreni? komunizmus z tejto krajiny.

Prvá Kubánska kríza vypukla po tom, ?o sa 17. apríla 1961 vylodilo asi 1500 kubánskych kontrarevolucionárov podporovanych Spojenymi ?tátmi v zátoke Chiron (známej tie? ako Zátoka svíň). Pokus zvrhnú? Castrovu komunistickú vládu sa v?ak nepodaril. V???ina z kontrarevolucionárov bola zajatá.

Akcia e?te viac zhor?ila vzájomné vz?ahy medzi USA a Kubou. A ?iasto?ne bola katalyzátorom ?al?ích udalostí. Predstavitelia Sovietskeho zv?zu sa toti? ako protiopatrenie za umiestnenie rakiet s jadrovymi zbraňami vo Ve?kej Británii, Taliansku a hlavne v Turecku rozhodli rie?i? situáciu tak, ?e po dohode s kubánskou stranou vybudujú svoje odpa?ovacie zariadenia na Kube. Z nej bolo podobne ako z Turecka mo?né ohrozi? v?etky d?le?ité oblasti v USA. Kríza za?ala 16. októbra 1962 odhalením raketovych základní na ostrove americkym leteckym prieskumom pomocou lietadiel U-2. Spojené ?táty následne za?ali kontrolova? v?etky lode smerujúce na Kubu aj z Kuby. Kuba následne vyhlásila mobilizáciu a op?? sa za?ala pripravova? na inváziu. ZSSR vyhlásil ?e bude Kubu bráni?. V d?sledku zvy?enej vojenskej aktivity a pohotovosti obidvoch ve?mocí v oblasti hrozila ich otvorená zrá?ka. Sovietske aj americké vojnové lode a ponorky vyplávali na more. ZSSR vyslalo ku Kube popri hladinovych lodiach v tajnosti aj flotilu ponoriek s torpédami s jadrovymi hlavicami, ktoré mohli v prípade ohrozenia pou?i?. USA zároveň udr?iavalo blokádu Kuby a tieto ponorky aktívne stíhalo, netu?iac ?e m??u tieto zbrane pou?i?. Najm? v d?sledku prenasledovania sovietskej ponorky B-59, ktorá zostala bez kontaktu s velením reálne hrozila nukleárna vojna. Krajiny po celom svete boli v nap?tí, armády aj civilná obrana sa intenzívne pripravovali na prípadny konflikt. V tej dobe zasiahol generálny tajomník OSN U Thant, ktory zorganizoval stretnutie Kennedyho s Chru??ovom. 28. októbra 1962 sa kríza oznámením sovietskej strany o rozobratí raketovych základní skon?ila. Kubánska kríza je pova?ovaná za moment, ke? sa studená vojna dostala najbli??ie k vyústeniu do jadrovej vojny.

Vojna vo Vietname

Po skon?ení druhej svetovej vojny sa za?al pomaly rúca? aj koloniálny systém európskych mocností. Obyvatelia mnohych kolónii cez druhú svetovú vojnu bojovali proti mocnotiam Osi, no po ich porá?ke sa znovu dostali do podru?ia koloniálnych mocností. Vo Francúzskej Indo?íne bola obodobná situácia, tamoj?í obyvatelia boli v tej dobe u? do zna?nej miery zunovaní Francúzskou nadvládou a za svoje právo na samostatnos? boli rozhodnutí bojova?. Podzemné hnutie, ktoré kládlo odpor Japoncom sa teraz postavilo i Francúzom. Ve?kou posilou mu bolo aj ví?azstvo komunizmu v ?íne, preto?e ?ína bola podobne ako ZSSR rozhodnutá podporova? komunistické strany aj v okolitych krajinách. Komunisti síce neboli jediní, kto vzdoroval Francúzom, ale boli zárukou, ?e povstalci majú aspoň ?iasto?ne podporu aj mimo územia Indo?íny. Medzitym vznikol 1. júla 1949 na juhu Indo?íny ?iasto?ne samostatny Vietnamsky ?tát na ?ele s cisárom Bao Dajom. Ten sa v?ak o správu krajiny nijak zvlá?? nestaral a nebol ani trochu populárny. V???ina obyvate?ov Indo?íny si predstavovala budúcnos? inak a rozhodla sa vies? proti Francúzom ozbrojeny boj. Následne sa podarilo podobny ?tatút samostatnosti dosiahnu? aj Laosanom na ?ele s princom Souphanouvungom, ktorí ju dosiahli na základe vzájomnej dohody s Francúzskom 22. októbra 1951. 9. novembra sa po oficiálnom odchode francúzskych vojsk z Kambod?e stala nezávislou aj Kambod?a. Onedlho po tom sa v?ak v krajine za?ali zrá?ky medzi r?znymi frakciami povstalcov. Samostatnos? tychto krajín tak v kone?nom d?sledku nebola celkom skuto?ná. A Francúzi na?alej udr?iavali v oblasti svoje koloniálne jednotky Cudzineckej légie. Pri tom ve?mi podcenili sily povstalcov a v bojoch, v rámci ktorych sa v cudzineckej légii ú?astnilo aj mnoho byvalych ?lenov Waffen-SS, stavili na jednu kartu – pevnos? blízko dne?nej Laosko-Vietnamskej hranice menom Dien Bien Phu. Tu opevnili svoje najsilnej?ie jednotky a plánovali na seba priláka? povstalcov a potom ich zni?i? intenzívnym bombardovaním. Povstalci ale pevnos? najprv obk?ú?ili a potom s pomocou ?a?kého delostrelectva, dodaného z ?íny a ZSSR, prinútili francúzske jednotky 7. mája 1954 kapitulova?. Sú?asne s tym prebehli aj rokovania medzi povstalcami a francúzskou vládou, ktoré sa uskuto?nili v ?eneve. 21. júla 1954 bola vyhlásená samostatnos? Laosu, Kambod?e aj Vietnamu.

Vietnam v tomto delení získal akési zvlá?tne miesto, preto?e bol rozdeleny 17. rovnobe?kou na severnú ?as?, v ktorej mala moc komunistická frakcia Viet Minhu a ju?nú ?as?, ktorej oficálnou hlavou bol a? do referenda 23. októbra 1955 cisár Bao Daj. Predsedom vlády a fakticky aj hlavou nového ?tátu na juhu Vietnamu sa stal Ngo Dinh Diem. Moci na severe sa zatia? pevne chopila komunistická strana na ?ele s Ho ?i Minom. Diem sa pokú?al vies? krajinu vlastnou cestou za podpory Spojenych ?tátov, bez toho aby zasahoval do suverenity svojho severného suseda. Komunisti sa sprvu pokú?ali zorganizova? celo?tátne vo?by, ktoré by krajinu zjednotili mierovou cestou. Ale po tom, ?o sa na juhu ?iadne vo?by nekonali, rozhodli sa spoji? krajiny násilne, ale pomerne nenápadne, tym ?e za?ali podporova? ozborojené akcie komunistickej opozície, ktorá ?iadala sociálnu spravodlivos?. V preva?ne po?nohospodárskej krajine plnej chudobnych ro?níkov si komunisti získali ?oskoro ve?kú ob?ubu. Nová partizánska armáda, ktorá by bez podpory severného Vietnamu nevznikla sa nazyvala Vietkong. Na to aby bolo mo?né tieto oddiely podporova? v?ak museli Severovietnamci obchádza? krátku, ale dobre strá?enú hranicu na 17. rovnobe?ke a prenika? do ju?ného Vietnamu cez Laos a Kambod?u. V priebehu nasledujúcich 20 rokov získali tieto zásobovacie cesty spolo?ny názov Ho ?i Minova cesta.

Stroje F-105 nad Vietnamom

Ako rástlo a silnelo partizánske hnutie na juhu krajiny, tak klesala podpora a d?vera juhovietnamského obyvate?stva v Diemovu Saigonskú vládu. Nespokojnos? vyvrcholila vojenskym prevratom, v d?sledku ktorého bol Ngo Dinh Diem zavra?deny. V tej dobe v?ak u? mali Ameri?ania v krajine 16 000 svojich vojenskych poradcov, ktorí dozerali na vycvik a ?innos? juhovietnamskej armády. Prezident Kennedy ako aj jeho nástupca boli na?alej pevne rozhodnutí pokra?ova? v pomoci ju?nému Vietnamu ako strategickému spojencovi v oblasti juhovychodnej ázie. Vojenskí analytici v?ak vyhodnotili situáciu v krajine ako krajne kritickú a navrhli zvy?enie vojenskej pomoci ako aj priameho anga?ovania sa Spojenych ?tátov do vojny. Vá?ne toti? hrozilo to, ?e bude ju?ny Vietnam rozdrveny partizánmi.

Vojna eskalovala po incidente v Tonkinskom zálive, kde boli lode Amerického námorníctva napadnuté severovietnamskymi torpédovymi ?lnmi. Americkou odpove?ou boli silné nálety na niektoré ?asti severného Vietnamu ako aj príchod pozemnych vojsk a námornej pechoty do ju?ného Vietnamu. Za?ala sa otvorená vojna medzi americkymi ozbrojenymi silami, ktoré v tej dobe u? fakticky prevzali zodpovednos? za ochranu ju?ného Vietnamu a severnym Vietnamom podporovanych partizánov Vietkongu. U? vtedy sa prejavili prvé chyby, ktorych sa Ameri?ania dopustili, ke? umo?nili preriedenym jednotkám ustúpi? do Kambod?e, kde boli fakticky v bezpe?í, preto?e Kambod?a (podobne ako Laos) boli oficiálne neutrálne krajiny. Skuto?nos? v?ak bola taká, ?e vychodne oblasti Kambod?e a Laosu mala plne pod kontrolou Severovietnamská armáda, ktorá ich vyu?ívala ako bezpe?né nástupiská pre útoky na ju?ny Vietnam.

Prvé ve?ké ozbrojené stretnutie sa za?alo 14. novembra 1965 v pohrani?nom údolí Ia Drang. Americké jednotky tam odrazili útok severovietnamskych vojsk a Vietkongu v Centrálnej vyso?ine a tym prakticky zabránili realizácii u? rozbehnutého plánu na likvidáciu ju?ného Vietnamu. V nasledujúcich rokoch sa v ju?nom Vietname rozpútala najprud?ia a najv???ia vojna druhej polovice 20. storo?ia. Vojna eskalovala v januári roku 1968, ke? Severovietnamci spolu s Vietkongom za?ali po celej krajine svoju poslednú zúfalú ofenzívu. Ameri?ania aj Juhovietnamci síce boli sprvu zasko?ení, ale dokázali útok odrazi?, ?ím sp?sobili komunistom ?al?iu vojenskú porá?ku. Verejná mienka v Spojenych ?tátoch, sa vtedy e?te viac naklonila na stranu odporcov vojny, preto?e dovtedy prezentované vyhlásenia tvrdili, ?e Vietkong je u? prakticky porazeny a vojna sa ?oskoro skon?í. Naopak, nové správy z Vietnamu zo za?iatku roka 1968 ukázali dosia? najtvrd?ie boje, ktoré spolu s tym, ?e velite? americkych vojsk William Westmoreland ?iadal ?al?ie posily, vyvolali ve?ké rozhor?enie. 30. apríla 1969 dosiahol po?et americkych vojakov vo Vietname svoj vrchol, nachádzalo sa tam 543 000 vojakov. V juhovychodnej ázii sa nachádzala v???ina americkych ozbrojenych síl. Akéko?vek zvy?ovanie po?tu vojakov v oblasti by si vy?iadalo povolanie strategickych záloh, ?ím by sa vyrovnalo niektorému z 2 predo?lych svetovych konfliktov. Od tohto momentu za za?al po?et americkych vojakov v oblasti zni?ova?. Verejná mienka v USA nakoniec prinútila prezidenta Nixona vyda? rozkazy na úplny odchod americkych vojsk z Vietnamu. Poslední americkí vojaci priamo sa ú?astnici bojov opustili krajinu 29. marca 1973. V krajine zostali iba vojenskí poradcovia a in?truktori. Severny Vietnam mal naproti tomu v ju?nom Vietname 150 000 plne vyzbrojenych vojakov. Oslabeny ju?ny Vietnam, na ?ele s nepopulárnou vládou a skorumpovanym aparátom, nemohol po strate podpory zo strany USA u? dlh?iu dobu vzdorova? komunistickej agresii. Za?iatkom roku 1975 komunistické sily vyzbrojené ve?kym mno?stvom tankov T-54 zaúto?ili cez Kambod?u a Laos, rozdrvili demoralizovanú juhovietnamskú armádu a 1. mája 1975 ukon?ili boje dobytím Saigonu.

Po?as bojov v juhovychodnej ázii bojujúce strany pou?ili 14 miliónov ton b?mb a inej munície, ich ú?inok sa rovná sile 700 atómovych b?mb ?Little boy“, aká dopadla na Hiro?imu. Celkové straty na oboch stranách sa odhadujú na asi 3,5 milióna. Z toho asi 1/3 tvorili civilisti.

Hlavné udalosti studenej vojny

Pod?a Westanda dve svetové vojny v???mi ne? ?oko?vek iné sformovali vojnu studenú. Popri pocite systémovej spolo?enskej krízy oslabili v medzinárodnej politike vynimo?né postavenie Západu a zvlá?? Európy a otvorili cestu fenoménom ako sledovanie svojich ob?anov a zahrani?ná ?pioná?. Vojny zvy?ili úlohu ?tátu, donútili svojich ob?anov k mobilizácii, vyvolali v nich mimoriadnu lojalitu, prinútili ich prija? ur?itú úroveň obetí v prospech nie celkom zrozumite?ného konfliktu. Hlavná interpreta?né línia mala v americkom a západoeurópskom diskurze zrete?ny antistalinisticky podtón – studenú vojnu sp?sobila nepretr?itá sovietska agresia, ktorá sa za?ala u? po?as druhej svetovej vojny a pre?la do oficiálnej verejnej doktríny v roku 1947 (?danov: nezmierite?ny boj socializmu proti kapitalizmu). V sedemdesiatych rokoch prevládol realisticky poh?ad, pod?a ktorého sovietsko-americké súperenie definovali ich strategické záujmy a bezpe?nostné potreby, a tie sa od seba príli? nelí?ili a tak k?ú?om k pochopeniu studenej vojny sa mala sta? moc sama o sebe a vytú?enym stavom mocenská rovnováha, predpokladajúca vysokú mieru stability a predvídate?nosti.

V ?ase ukon?enia druhej svetovej vojny bol globálny vyznam Sovietskeho zv?zu na úrovni Ve?kej Británie ?i Francúzsko, teda v porovnaní s USA neporovnate?ne men?í. Vynimo?ná schopnos? militarizácie a mobilizácie zdrojov premenila ZSSR na protivníka, ktory sa mohol v ur?itych aspektoch USA vyrovna?, alebo ho dokonca nesk?r prekona?. K ?tatútu ?druhej superve?moci“ ZSSR oprávňovala pod?a Westada predov?etkym úplne iná ideológia, ktorá Moskve umo?ňovala spochybňova? americky systém a jeho ciele a neintegrova? sa plne do svetovej globálnej kapitalistickej ekonomiky.

Chronologicky zoznam udalostí

• Jaltská konferencia (4. a? 11. februára 1945)
• Postupimská konferencia (17. júla a? 2. augusta 1945)
• Iránska kríza z roku 1946
• Grécka ob?ianska vojna (1946 – 1949)
• Marshallov plán (oznámeny 5. júna 1947, prebiehal 1948 – 1952)
• Vznik Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) 5. – 8. januára 1949 a? 1991
• Február 1948 v ?esko-Slovensku
• Berlínska blokáda (24. júna 1948 do 12. mája 1949)
• Sovietsko-juhoslovansky konflikt (1948 a? 1953)
• Zalo?enie NATO 4. apríla 1949
• Kórejská vojna (1950 a? 1953)
• Povstanie v NDR v roku 1953
• Vznik Organizáciie Var?avskej zmluvy (14. mája 1955 – 31. marca 1991)
• Nikita Chru??ov odsúdil Stalinov kult osobnosti 14. februára 1956
• Po?ské povstanie v roku 1956 (povstanie robotníkov v Poznani)
• Ma?arská revolúcia (23. október – 11. november 1956)
• Suezská kríza (29. október 1956 – 7. november 1956)
• Vietnamská vojna (1964 – 1975)
• Program Sputnik od 4. októbra 1957
• ?ínsko-sovietsky rozkol (od roku 1950)
• Aféra U-2 – zostrelenie amerického prieskumného lietadla Lockheed U-2, ktoré pilotoval Francis Gary Powers nad Sovietskym zv?zom 1. mája 1960
• Ob?ianska vojna v Guatemale 1960 do r. 1996.
• Invázia v Zálive svíň v apríli 1961 s cie?om zvrhnú? Fidela Castra.
• Kubánska raketová kríza 16. októbra 1962 – 28. októbra 1962
• Berlínsky múr od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989
• Pra?ská jar 1968
• Vpád vojsk 21. augusta 1968
• ?ínsko-sovietske konflikty 1969
• Náv?teva Richarda Nixona v ?íne 21. do 28. februára 1972
• Charta 77 – vznik 1. januára 1977
• Sovietsko-afganská vojna (25. decembra 1979 do 15. februára 1989)
• Solidarita od roku 1980
• Nástup Gorba?ova k moci a za?iatok Perestrojky (a Glasnosti) v apríli 1985
• ?ernoby?ská havária (26. apríla 1986)
• Angolská ob?ianska vojna (11. novembra 1975 – 23. júna 1989)
• Protesty na námestí Tchien-an-men (15. apríl – 4. jún 1989)
• Revolúcie v roku 1989
• Pád Berlínskeho múru, 9. novembra 1989
• Ne?ná revolúcia, 17. novembra 1989
• Rumunská revolúcia v decembri 1989
• Zjednotenie Nemecka, 3. októbra 1990
• Rozpad Sovietskeho zv?zu, 4. novembra 1991 vyhlásili nezávislos? Pobaltské republiky. 8. decembra 1991 vznik Spolo?enstva nezávislych ?tátov
• II. kon?ská vojna (1998 – 2003),
• Roz?írenie NATO o ?esko, Ma?arsko, Po?sko, 12. marec 1999
• Vstup Slovenska do NATO, 29. marec 2004

Literatúra v sloven?ine alebo ?e?tine

• DURMAN, Karel. Popely je?tě ?havé : velká politika 1938 – 1991. Diel I. Světová válka a nukleární mír 1938 – 1964. Praha : Karolinum, 2004. 604 s. ISBN 80-246-0697-6. ; DURMAN, Karel. Popely je?tě ?havé : velká politika 1938 – 1991. Diel II. Konce dobrodru?ství 1964 – 1991. Praha : Karolinum, 2009. 559 s. ISBN 978-80-246-1536-3.
• EICHLER, Jan. Od Hiro?imy po Bělehrad : válka a mír v druhé polovině 20. století. [Praha] : [s.n.], 2014. ISBN 978-80-246-2988-9.
• MICHáLEK, Slavomír. Rivali a partneri studenej éry. Bratislava : [s.n.], C 2017. ISBN 978-80-224-1602-3. </ref>
• ?TEFANSKY, Michal; MICHáLEK, Slavomíra. Mí?niky studenej vojny a ich vplyv na ?eskoslovensko : (od Trumanovej doktríny po Vietnam). Bratislava : Veda, 2015. ISBN 978-80-224-1449-4.
• GADDIS, John Lewis. Studená vojna. Bratislava : Slovart, 2006. ([1. slov. vyd.].) ISBN 80-8085-186-7.

Pozri aj

• Západny blok
• Vychodny blok
• Propaganda
• Politická doktrína
• Preteky v zbrojení

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Studená vojna